Narodený v roku 1982 v Štúrove
Vzdelanie: Gymnázium, Dunajská ul. v Bratislave, VŠMU v Bratislave, abs. 2006
Angažmán v DAB v Nitre: 2006 – spolupráca trvá
Narodil sa v Štúrove a gymnázium absolvoval v Bratislave. V rokoch 2002 - 2006 študoval herectvo na VŠMU v Bratislave v ročníku prof. Emílie Vášáryovej. Už počas štúdia pravidelne účinkoval v Jókaiho divadle v Komárne. Od roku 2006 je interným členom umeleckého súboru DAB v Nitre. Jeho prvou postavou, ktorú naštudoval na doskách DAB bol Adam v súčasnej hre Tvar veci (2006) v réžii Romana Olekšáka a Maji Hriešik, ktorí ho na túto postavu oslovili ešte ako študenta 4. ročníka VŠMU. Jeho prvou úlohou ako stáleho člena súboru bola postava Gyuluv muzikáli Divotvorný hrniec (2006). S režisérom Jozefom Bednárikom spolupracoval neskôr aj na operete Modrá ruža (2008). Nasledovali postavy Senchill Doorley v hre Portia Coughlanová, Ondrej Choma v inscenácii Piargy, Jano v dráme Matka, Albany v tragédii Kráľ Lear, Sidney v hre Šťastné a veselé! Účinkoval tiež v inscenáciách Všetko za národ, Dark Play a Potkany. Publikum si ho obľúbilo aj ako intelektuála Manilova v inscenácii Mŕtve duše či ako bitkárskeho tínedžera Maxa v hre Lavv, ktorý patril aj k jeho obľúbeným postavám. Účinkoval v oceňovaných inscenáciách Kuchyňa (2011) a Ľudia, miesta a veci (2018).
Výrazné herecké príležitosti dostal Peter Oszlík práve v jubilejnej 70. sezóne Divadla Andreja Bagara, kde sa predstavil v hlavných úlohách v inscenáciách: Banalita lásky (réžia: Marián Pecko), Robin Hood (réžia: Ján Luterán) a Dom (réžia: Marián Amsler). V súčasnej izraelskej dráme Banalita lásky stvárnil nemeckého filozofa Martina Heideggera pričom svojim precíznym a striedmym hereckým prejavom vystihol podstatu tejto komplikovanej osobnosti – odmeraného intelektuála a vášnivo zaľúbeného muža, ktorý si však nedokázal priznať svoje ľudské zlyhanie. V inscenácii Dom, ktorá vznikla na základe hry F. G. Lorcu Dom Bernardy Alby, stvárnil Peter Oszlík dopísanú postavu samotného autora Lorcu, ktorý vo väzení prežíva posledné hodiny svojho života. Práve tu dokázal Peter Oszlík veľmi prirodzeným spôsobom spojiť dokumentárnu a surrealistickú rovinu postavy, ktorá až prekvapivo dáva zmysel všetkému, čo sa deje v Dome Bernardy Alby. V sezóne 22/23 – Krehká identita sa predstavil v adaptácii Timraviných poviedok Rozsobáše, kde zaujal v postave vnútorne rozorvaného Jana Binbova neschopného priznať si lásku k nepeknej Katere, v inscenácii Zlatá lýra divákov oslovil najmä intímnou a zároveň angažovanou interpretáciou piesní Karla Kryla a Ivana Hoffmana a v závere sezóny stvárnil v adaptácii románu Máriusa Kopcsaya Domov absurdno-smiešnu no človečinou voňajúcu postavu Muchovho priateľa Slávika.
Peter Oszlík hosťoval vo viacerých divadlách na Slovensku. Diváci ho mohli vidieť v Divadle Aréna, v Divadle Astorka Korzo ´90, v Slovenskom národnom divadle, v Štúdiu 12, na Malej scéne STU. V Jókaiho divadle v Komárne naštudoval hlavné postavy v inscenáciách Tótovci a Woyzeck. S Divadlom Pôtoň naštudoval v roku 2006 monodrámu Práve teraz! a pravidelne spolupracuje s nezávislými divadlami TeatroTatro a Nové divadlo.
Venuje sa aj televíznej a filmovej tvorbe. Objavil sa vo filmoch Muzika, Veľký rešpekt, Únos, Moc či v televíznom historickom seriály Mária Terézia. Účinkoval v mnohých televíznych seriáloch (Horná Dolná, Rex, Panelák, Mesto Tieňov, Dr. Ludsky, Dunaj, k vašim službám a iné). Okrem tvorivej hereckej práce sa venuje aj pedagogickej činnosti. Na Súkromnom konzervatóriu v Nitre je vedúcim ročníka hudobno-dramatického odboru a pedagógom niekoľkých predmetov. Ako pedagóg naštudoval so študentami viacero inscenácií, k najúspešnejším patrila jeho réžia divadelnej adaptácie románu dánskej autorky JanneTeller s názvom NIČ (2018).
