Prečítajte si bulletin k inscenácii Láska slečny Elliotovej:
Láska slečny Elliotovej je divadelná adaptácia posledného románu Jane Austenovej, ktorý vyšiel až po jej smrti v roku 1818 pod názvom Persuasion (Presvedčenie). Román bol do slovenského jazyka preložený až v roku 2011 a vyšiel pod názvom Láska slečny Elliotovej. Hlavná postava románu Láska slečny Elliotovej je 27-ročná Anne Elliotová, ignorovaná a prehliadaná ostatnými postavami, v spoločnosti začína byť vnímaná ako „stará dievka“, s čím prichádza aj sociálne vylúčenie. Je považovaná za najvyspelejšiu Austenovej hrdinku a zároveň nepredstavuje typickú predstaviteľku Austenovej noviel. Príbeh sa začína predajom domu Elliotovcov, ktorí sú vo finančných problémoch a sťahujú sa do Bathu. Dom predávajú námornému admirálovi Croftovi a jeho manželke. Brat pani Croftovej je Frederick Wentworth, námorný kapitán. Pred takmer ôsmimi rokmi s ním bola Anne zasnúbená, ale zasnúbenie zrušila. Lady Russellová ju presvedčila, aby to urobila, pretože v tom čase Wentworth nemal peniaze ani významnú rodinu. Anne sa nechala presvedčiť a nevydala sa. Po vojne s Napoleonom získal Wentworth majetok a prichádza za svojou sestrou na anglický vidiek, kde opäť stretáva aj Anne. Ozvú sa staré city, keď sa obaja opäť stretnú?
Režisér Ľubomír Vajdička pripravil prvú divadelnú adaptáciu na Slovensku tohto menej známeho, posledného románu Jane Austenovej. Jeho snahou je predstaviť inú tvár Austenovej hrdiniek, ale priniesť aj dobový pohľad na Anglicko začiatku 19. storočia, vzťahy, city, postavenie žien, sociálne pomery v dobe poznačenej vojnami Anglicka s napoleonskými vojskami.
hrajú: Viktória Petrášová, Martin Fratrič, Andrea Sabová, Nikolett Dékány, Daniela Kuffelová, Anton Živčic, Eva Pavlíková, Tomáš Stopa, Ivan B. Vojtek, Gabriela Dolná, Peter Oszlík, Martin Nahálka, Lenka Barilíková, Marián Viskup, Andrej Remeník, Tomáš Turek
Ľubomír Vajdička (1944)
V roku 1968 absolvoval divadelnú vedu na Divadelnej fakulte VŠMU. Patrí medzi významné osobnosti slovenskej divadelnej réžie. Interne pôsobil v Divadle Slovenského národného povstania v Martine (1968 – 1983). Od roku 1983 sa stal režisérom Činohry Slovenského národného divadla. Teatrológovia považujú za jeho najvýznamnejší prínos do slovenského divadla inscenácie založené na novom interpretovaní slovenskej klasiky (Ivan Stodola: Čaj u pána senátora, 1974, Nová scéna Bratislava; Ján Chalupka: Kocúrkovo, 1978, Divadlo SNP Martin; Ján Palárik: Inkognito, 1979, Nová scéna Bratislava; Jozef Hollý: Kubo, 1981, Divadlo SNP Martin). Interne spolupracoval aj s Činohrou Národného divadla v Prahe (1982 – 1984). Pre jeho réžie je charakteristická precízna dramaturgická práca s textom. So scénografom Jozefom Cillerom vytvorili koncept akčnej scénografie. Spolupracoval tiež s viacerými divadlami na Slovensku aj v Čechách. Režíroval množstvo televíznych filmov, inscenácií a seriálov. Je autorom mnohých prekladov dramatických textov najmä z francúzskeho a ruského jazyka. V Divadle Andreja Bagara v Nitre inscenovalúspešné inscenácie Statky – zmätky (2007), Sardinky na scénu, prosím! (2008), Šťastné a veselé (2009), Pýcha a predsudok (2012), Plešatá speváčka (2013). Je tiež autoromprekladov dramatických textov uvedených v DAB v Nitre. zdroj: www.theatre.sk
Jane Austenová (1775 – 1817)
Anglická spisovateľka, zakladateľka moderného, tzv. „rodinného“ románu. Narodila sa v Steventone, v kraji Hampshire, do početnej rodiny reverenda Georgea Austena a jeho ženy Cassandry. Pochádzala z ôsmich súrodencov. Okrem šiestich bratov mala Jane staršiu sestru Cassandru Elizabeth, s ktorou si boli veľmi blízke a prežili spolu celý život, ak sa náhodou od seba vzdialili, písali si. Jane a Cassandra boli najprv vychovávané doma, neskôr ako sedemročnéboli poslané do dievčenskej školy v Oxforde, potom v Southamptone a napokon v Readingu, Berkshire. V tomto období už Jane začala písať, nedávno v slovenskom preklade vyšli Juvenílie, ktoré písala pre pobavenie rodiny ako 14-ročná. Jej vzťah k literatúre vznikol vďaka záľube v čítaní (jej obľúbenci boli W. Shakespeare, J. Milton, D. Defoe, A. Radcliffová a mnohí iní anglickí spisovatelia, ale tiež napríklad J. W. Goethe a i.). Po návrate zo škôl bola Jane uvedená do spoločnosti a často posielaná k príbuzným, aby si mohla nájsť vhodného partnera. Jej život sa potom až do smrti skladal z obvyklých spoločenských zábav a stretnutí, ako boli plesy, návštevy známych a príbuzných, občas aj návštev Londýna. V láske nemala šťastie a rovnako ako jej staršia sestra sa nikdy nevydala. V roku 1801 sa rodina presťahovala do Bathu (ktorý Jane považovala za nepríjemné miesto a ktorý sa stal inšpiráciou pre mnohé jej diela). Po smrti otca v roku 1805 Jane, Cassandra a matka zostali ako slobodné a osamotené ženy odkázané na bratov. Najprv žili s Frankom a jeho rodinou až do roku 1809, potom sa znova presťahovali, tentoraz do Chawtonu. Tu ich ďalší brat Edward ubytoval v blízkom dome (dnes je v ňom Múzeum Jane Austenovej a knižnica venovaná ženskej literatúre). V tom čase sa už Jane etablovala ako spisovateľka, i keď jej diela vychádzali anonymne (až po jej smrti brat Henry verejne priznal jej autorstvo). Jane mala podlomené zdravie, začala sa u nej prejavovať zvláštna choroba sprevádzaná opuchmi a nervovými tikmi v tvári. V roku 1816 sa rozhodla presťahovať do Winchestru, kde bola aj nemocnica. Postup ochorenia bol však veľmi rýchly, zomrela 18. júla 1817 vo veku 41 rokov. Medzi jej najznámejšie diela patria romány Rozum a cit (1795), Pýcha a predsudok (1796), Mansfieldske sídlo (1814), Emma (1815), Northangerské opátstvo (1818) a jej posledný román Láska slečny Elliotovej (1818).
