* 12. novembra 1965 v Trnave.
Vzdelanie: Konzervatórium v Brne, abs. 1985
Angažmán v DAB v Nitre: 1988 – spolupráca trvá
Narodila sa v Trnave. Pochádza z divadelníckej rodiny, a aj keď chodila ako dieťa na spev, tanec, klavír a do divadelného krúžku snívala skôr o kariére lekárky alebo klaviristky. Až neskôr na gymnáziu sa rozhodla prestúpiť na hudobno-dramatický odbor na Konzervatóriu v Brne. Po jeho absolvovaní v roku 1985 sa jej prvým profesionálnym divadelným pôsobiskom stalo Divadlo SNP v Martine, kde počas troch sezón vytvorila približne desiatku postáv. V postave Adiny účinkovala aj v kultovej martinskej inscenácii Dotyky a spojenia (1988) v réžii Romana Poláka, ktorá sa predstavila na viacerých významných európskych festivaloch. Členkou umeleckého súboru Divadla Andreja Bagara v Nitre sa stala v roku 1988. Hneď po príchode účinkovala vo viacerých inscenáciách v réžii Karola Spišáka (Len nijakú paniku, 1989, Posledná zastávka, 1989, Smrť obchodného cestujúceho, 1991), ale aj v činoherných inscenáciách Jozefa Bednárika (Lúčna harfa, 1989, Kráľ Ubu, 1990, Hra o umučení a slávnom vzkriesení pána a spasiteľa nášho Ježiša Krista, 1990). Herecky zaujala najmä postavou Mamky Ubu v Bednárikovej inscenácii, ktorá potvrdila jej nezameniteľné miesto hereckom súbore nitrianskeho divadla. Aj v ďalších rokoch sa uplatnila ako výrazná činoherná a muzikálová herečka. Diváci si ju pamätajú ako cisárovnú Máriu Teréziu (Pacho sa vracia, 1995), Madam Glanzovú (Povraz s jedným koncom, 1996), Cajtlu (Fidlikant na streche, 1998), Agnes (Hra snov, 2000), kráľovnú Gertrúdu (Hamlet, 2001), Vdovu (Grék Zorba, 2001), Mášu (Tri sestry, 2003), Krčmárku Juditu (Adam Šangala, 2003), Toru Tejeovú (Obrázkari, 2005), Katarínu (Piargy, 2008) či Varju (Višňový sad, 2009). Veľkú hereckú príležitosť dokonale využila Daniela Kuffelová v stvárnení postavy tyranskej matky Bernardy Alby v dráme Dom (2020) v réžii Mariána Amslera, ktorá bola novým autorským spracovaním pôvodnej Lorcovej drámy Dom Bernardy Alby. V posledných sezónach sa predstavila vo výrazných komických postavách v divácky obľúbených komédiách Syna či dcéru? (2017), Vlastníci (2020), Láska, sex a dane (2022).
Za postavu Matky (2007) v rovnomennej dráme Júliusa Barča-Ivana získala v roku 2008 DOSKY za najlepší ženský herecký výkon sezóny. Na ocenenie DOSKY v kategórii najlepší ženský herecký výkon bola tiež v roku 2003 nominovaná za postavu Máše v inscenácii Tri sestry. V roku 2016 získala tiež Cenu Literárneho fondu za postavu Karolin v inscenácii hry Hamlet je mŕtvy... a za postavu Matky v inscenácii dramatizácie novely Podivný prípad so psom. Cenu Literárneho fondu v oblasti divadla získala opäť v roku 2020 za stvárnenie postavy Bernardy Alby v inscenácii Dom.
Okrem divadla sa venuje spolupráci s rozhlasom a televíziou. Má na konte množstvo výrazných postáv v rozhlasových hrách, účinkovanie v niekoľkých filmoch (napr. Všetko čo mám rád) aj v televíznych seriáloch (Kolonáda, Tajné životy, Sestričky, Divoké kone, Kriminálka staré mesto, Ordinácia v ružovej záhrade a iné). Sústavne sa venuje aj dabingu. Je okrem iného držiteľkou ceny Zlatá slučka za najlepšie nadabovaný seriál (Krehké vzťahy) a viacero filmov (Dôverné priznanie, Tichý Don či Manželia a manželky). Získala aj Cenu Eurotelevízie za dabingový výkon v hlavnej role v seriálu Esmeralda. Svoj hlas prepožičiava mnohým významným herečkám svetového formátu (napr. Michelle Pfeiffer, Sandra Bullock, Helena Hunt či Meryl Streep). Účinkuje tiež v úspešnej komédii Klimaktérium... a čo? v Divadle Komédie.
Jej rodičia – Astéria Kuffelová (1931 – 2013) a Vendelín Kuffel (1925 – 2008) – boli významnými divadelníkmi v Dedinskom divadle a v Krajovom divadle v Trnave. Jej teta je Hilda Augustovičová (1934) bývalá herečka, umelecká šéfka a riaditeľka Divadla Andreja Bagara v Nitre. Pre hereckú dráhu sa rozhodol aj jej syn Michael Vrzala, ktorý je po absolvovaní štúdia herectva na VŠMU v Bratislave, členom umeleckého súboru Mestského divadla v Žiline.
