Narodená: v roku 1965 v Trnave.
Vzdelanie: Konzervatórium v Brne, abs. 1985.
Angažmán v DAB v Nitre: 1988 – spolupráca trvá.
Daniela Kuffelová patrí k popredným slovenským divadelným a dabingovým herečkám. Je dlhoročnou oporou umeleckého súboru Divadla Andreja Bagara v Nitre a za roky pôsobenia si získala srdcia divákov, ale aj uznanie divadelnej kritiky o čom svedčia mnohé nominácie a ocenenia za jej herecké umenie. Po absolvovaní hudobno-dramatického odboru na Konzervatóriu v Brne v roku 1985 sa jej prvým profesionálnym divadelným pôsobiskom stalo Divadlo SNP v Martine, kde počas troch sezón vytvorila približne desiatku postáv. V postave Adiny účinkovala aj v kultovej martinskej inscenácii Dotyky a spojenia (1988) v réžii Romana Poláka, ktorá sa predstavila na viacerých významných európskych festivaloch. Členkou umeleckého súboru Divadla Andreja Bagara v Nitre sa stala v roku 1988. Hneď po príchode účinkovala vo viacerých inscenáciách v réžii Karola Spišáka (Len nijakú paniku, 1989, Posledná zastávka, 1989, Smrť obchodného cestujúceho, 1991), ale aj v činoherných inscenáciách Jozefa Bednárika (Lúčna harfa, 1989, Kráľ Ubu, 1990, Hra o umučení a slávnom vzkriesení pána a spasiteľa nášho Ježiša Krista, 1990). Herecky zaujala najmä postavou Mamky Ubu v Bednárikovej inscenácii, ktorá potvrdila jej nezameniteľné miesto hereckom súbore nitrianskeho divadla. Aj v ďalších rokoch sa uplatnila ako výrazná činoherná a muzikálová herečka. Diváci si ju pamätajú ako cisárovnú Máriu Teréziu (Pacho sa vracia, 1995), Madam Glanzovú (Povraz s jedným koncom, 1996), Cajtlu (Fidlikant na streche, 1998), Agnes (Hra snov, 2000), kráľovnú Gertrúdu (Hamlet, 2001), Vdovu (Grék Zorba, 2001), Mášu (Tri sestry, 2003), Krčmárku Juditu (Adam Šangala, 2003), Toru Tejeovú (Obrázkari, 2005), Katarínu (Piargy, 2008), Varju (Višňový sad, 2009) či Marianne Sculloyová (Portia Coughlanová, 2007) a C (Tri veľké ženy, 1999). Nezabudnuteľne tiež stvárnila komické postavy v obľúbených komédiách, Maggy Soldignacovú v “… a ešte som aj smoliar!” (2002), Rosauru v Prefíkanej vdove (2012), Mary Brownovú v 1 + 1 = 3 (1998) a v 2 + 2 = 5 (2005).
V inscenácii Rozsobáše (2022) zaujalo divadelnú kritiku jej stvárnenie postavy Zuzy Bosej, kde vytvorila citlivý a tvárny oblúk od dievčensky až infantilne zaľúbenej vdovy po ženu, ktorá rezignovala na svoje šťastie v prospech svojich dospelých detí. Divadelná kritika tiež ocenila jej pozoruhodný herecký výkon v postave matky Goldy v inscenácii Nevesta alebo Zdá sa, že hrmí (2023). V divákmi aj kritikou oceňovanej hudobnej inscenácii Zlatá lýra (2023) bravúrne naštudovala hity Jany Kocianovej Pár nôt či Marthy a Teny Elefteriadku To všetko bolo včera a srdcia divákov si získala aj ako energická Matka predstavená v muzikáli Mníšky (2024.)
Veľkú hereckú príležitosť dokonale využila Daniela Kuffelová v stvárnení postavy tyranskej matky Bernardy Alby v dráme Dom (2020) v réžii Mariána Amslera, ktorá bola novým autorským spracovaním pôvodnej Lorcovej drámy Dom Bernardy Alby. V posledných sezónach sa predstavila vo výrazných komických postavách v divácky obľúbených komédiách ako Syna či dcéru? (2017), Vlastníci (2020), Láska, sex a dane (2022), Finito (2025).
Okrem divadla sa venuje spolupráci s rozhlasom a televíziou. Má na konte množstvo výrazných postáv v rozhlasových hrách, účinkovanie v niekoľkých filmoch (napr. Všetko čo mám rád) aj v televíznych seriáloch (Kolonáda, Tajné životy, Sestričky, Divoké kone, Kriminálka staré mesto, Ordinácia v ružovej záhrade a iné). Sústavne sa venuje aj dabingu. Svoj hlas prepožičiava mnohým významným herečkám svetového formátu (napr. Michelle Pfeiffer, Sandra Bullock, Helena Hunt či Meryl Streep). Účinkuje tiež v úspešných komédiách zájazdového Divadla Komédie.
Za svoju prácu získala viacero prestížnych ocenení ako Zlatá slučka za najlepšie nadabovaný seriál (Krehké vzťahy) a viacero filmov (Dôverné priznanie, Tichý Don či Manželia a manželky) a Cenu Eurotelevízie za dabingový výkon v hlavnej role v seriálu Esmeralda. Za postavu Matky (2007) v rovnomennej dráme Júliusa Barča-Ivana získala v roku 2008 cenu DOSKY za najlepší ženský herecký výkon sezóny. Na cenu DOSKY v kategórii najlepší ženský herecký výkon bola tiež v roku 2003 nominovaná za postavu Máše v inscenácii Tri sestry a v roku 2016 za postavu Karolin v inscenácii Hamlet je mŕtvy. Je držiteľkou viacerých Cien Literárneho fondu: za postavu Karolin v inscenácii Hamlet je mŕtvy, za postavu Matky v inscenácii Podivný prípad so psom, za stvárnenie postavy Bernardy Alby v inscenácii Dom. V roku 2025 získala tiež ocenenie Nitrianska Lunica za prínos v oblasti kultúry a divadla.
Jej rodičia – Astéria Kuffelová (1931 – 2013) a Vendelín Kuffel (1925 – 2008) – boli významnými divadelníkmi v Dedinskom divadle a v Krajovom divadle v Trnave. Jej teta je Hilda Augustovičová (1934) bývalá herečka, umelecká šéfka a riaditeľka Divadla Andreja Bagara v Nitre. Pre hereckú dráhu sa rozhodol aj jej syn Michael Vrzala, ktorý bol po absolvovaní štúdia herectva na VŠMU v Bratislave členom umeleckého súboru Mestského divadla v Žiline a aktuálne je členom umeleckého súboru Starého diavdla Karola Spišáka v Nitre.
