Narodená: 1987, Bratislava
Vzdelanie: VŠMU Bratislava, odb. herectvo, Mgr., abs. 2011, ArtD., abs. 2020
Angažmán v DAB v Nitre: 2020 – spolupráca trvá
Narodila sa v Bratislave a hneď po maturite na gymnáziu nastúpila na štúdium herectva na Vysokú školu múzických umení v Bratislave do ročníka prof. Emílie Vášáryovej a prof. Ľubomíra Vajdičku. Už počas štúdií na škole účinkovala v Slovenskom národnom divadle v inscenáciách Kráľ sa zabáva (2007) a Dom v stráni (2008). Po absolvovaní VŠMU v roku 2011 hosťovala v SND aj v inscenácii Madame Bovary (2013). Ešte pred absolvovaním štúdia nastúpila v roku 2010 do súboru Mestského divadla v Žiline, kde pôsobila 10 rokov a predstavila sa spolu v 30 inscenáciách. Najväčšie ocenenia nielen diváckej ale aj odbornej verejnosti jej priniesli inscenácie: Taká fajn baba ako ty (2011), kde sa predstavila v postave Hanni a Neznesiteľne dlhé objatia (2017), kde účinkovala v postave Moniky. Viacero ocenení jej priniesla aj inscenácii, ktorú uviedlo Divadlo Astorka Korzo ´90 v spolupráci s o.z. per.ART: Pľúca (2017). Spolupracovala tiež s ďalšími slovenskými divadlami: Divadlo Aréna, Prešporské divadlo a Divadlo Arteatro.
Daniela Kuffelová patrí k popredným slovenským divadelným a dabingovým herečkám. Je dlhoročnou oporou umeleckého súboru Divadla Andreja Bagara v Nitre a za roky pôsobenia si získala srdcia divákov, ale aj uznanie divadelnej kritiky o čom svedčia mnohé nominácie a ocenenia za jej herecké umenie.
Po absolvovaní hudobno-dramatického odboru na Konzervatóriu v Brne v roku 1985 sa jej prvým profesionálnym divadelným pôsobiskom stalo Divadlo SNP v Martine, kde počas troch sezón vytvorila približne desiatku postáv. V postave Adiny účinkovala aj v kultovej martinskej inscenácii Dotyky a spojenia (1988) v réžii Romana Poláka, ktorá sa predstavila na viacerých významných európskych festivaloch. Členkou umeleckého súboru Divadla Andreja Bagara v Nitre sa stala v roku 1988. Hneď po príchode účinkovala vo viacerých inscenáciách v réžii Karola Spišáka (Len nijakú paniku, 1989, Posledná zastávka, 1989, Smrť obchodného cestujúceho, 1991), ale aj v činoherných inscenáciách Jozefa Bednárika (Lúčna harfa, 1989, Kráľ Ubu, 1990, Hra o umučení a slávnom vzkriesení pána a spasiteľa nášho Ježiša Krista, 1990). Herecky zaujala najmä postavou Mamky Ubu v Bednárikovej inscenácii, ktorá potvrdila jej nezameniteľné miesto hereckom súbore nitrianskeho divadla. Aj v ďalších rokoch sa uplatnila ako výrazná činoherná a muzikálová herečka. Diváci si ju pamätajú ako cisárovnú Máriu Teréziu (Pacho sa vracia, 1995), Madam Glanzovú (Povraz s jedným koncom, 1996), Cajtlu (Fidlikant na streche, 1998), Agnes (Hra snov, 2000), kráľovnú Gertrúdu (Hamlet, 2001), Vdovu (Grék Zorba, 2001), Mášu (Tri sestry, 2003), Krčmárku Juditu (Adam Šangala, 2003), Toru Tejeovú (Obrázkari, 2005), Katarínu (Piargy, 2008) či Varju (Višňový sad, 2009).
V inscenácii Rozsobáše (2022) zaujalo divadelnú kritiku jej stvárnenie postavy Zuzy Bosej, kde vytvorila citlivý a tvárny oblúk od dievčensky až infantilne zaľúbenej vdovy po ženu, ktorá rezignovala na svoje šťastie v prospech svojich dospelých detí. Divadelná kritika tiež ocenila jej pozoruhodný herecký výkon v postave matky Goldy v inscenácii Nevesta alebo Zdá sa, že hrmí (2023). V divákmi aj kritikou oceňovanej hudobnej inscenácii Zlatá lýra (2023) bravúrne naštudovala hity Jany Kocianovej Pár nôt či Marthy a Teny Elefteriadku To všetko bolo včera a srdcia divákov si získala aj ako energická Matka predstavená v muzikáli Mníšky (2024.)
Veľkú hereckú príležitosť dokonale využila Daniela Kuffelová v stvárnení postavy tyranskej matky Bernardy Alby v dráme Dom (2020) v réžii Mariána Amslera, ktorá bola novým autorským spracovaním pôvodnej Lorcovej drámy Dom Bernardy Alby. V posledných sezónach sa predstavila vo výrazných komických postavách v divácky obľúbených komédiách ako Syna či dcéru? (2017), Vlastníci (2020), Láska, sex a dane (2022).
Za postavu Matky (2007) v rovnomennej dráme Júliusa Barča-Ivana získala v roku 2008 DOSKY za najlepší ženský herecký výkon sezóny. Na ocenenie DOSKY v kategórii najlepší ženský herecký výkon bola tiež v roku 2003 nominovaná za postavu Máše v inscenácii Tri sestry. V roku 2016 získala tiež Cenu Literárneho fondu za postavu Karolin v inscenácii hry Hamlet je mŕtvy... a za postavu Matky v inscenácii dramatizácie novely Podivný prípad so psom. Cenu Literárneho fondu v oblasti divadla získala opäť v roku 2020 za stvárnenie postavy Bernardy Alby v inscenácii Dom. Za svoje dlhoročné pôsobenie v oblasti kultúry a umelecké úspechy získala v máji 2025 ocenenie Lunica.
Okrem divadla sa venuje spolupráci s rozhlasom a televíziou. Má na konte množstvo výrazných postáv v rozhlasových hrách, účinkovanie v niekoľkých filmoch (napr. Všetko čo mám rád) aj v televíznych seriáloch (Kolonáda, Tajné životy, Sestričky, Divoké kone, Kriminálka staré mesto, Ordinácia v ružovej záhrade a iné). Sústavne sa venuje aj dabingu. Je okrem iného držiteľkou ceny Zlatá slučka za najlepšie nadabovaný seriál (Krehké vzťahy) a viacero filmov (Dôverné priznanie, Tichý Don či Manželia a manželky). Získala aj Cenu Eurotelevízie za dabingový výkon v hlavnej role v seriálu Esmeralda. Svoj hlas prepožičiava mnohým významným herečkám svetového formátu (napr. Michelle Pfeiffer, Sandra Bullock, Helena Hunt či Meryl Streep). Účinkuje tiež v úspešných komédiách zájazdového Divadla Komédie.
