Do Krajového divadla Nitra nastúpil ako čerstvý absolvent odboru herectva Vysokej školy múzických umení v Bratislave v roku 1971 a ako herec sa na doskách nitrianskeho divadla predstavil takmer v štyroch desiatkach inscenácií. V roku 1973 Jozef Bednárik spolu s ďalšími významnými nitrianskymi divadelnými osobnosťami inicioval založenie tzv. Poddivadla, na ktorého činnosť neskôr nadviazalo Divadlo pod hradom. Obe divadlá boli v tých rokoch alternatívou k oficiálnej divadelnej scéne – Krajového divadla Nitra. V 80. rokoch 20. storočia už ako režisér Divadla Andreja Bagara v Nitre vytvoril desiatky významných inscenácií: Dom Bernardy Alby (1979), Titus Andronicus (1981), Fantázia (1981), Koza (1981), Šikuliáda (1982), Trójanky (1983), Perikles, kráľ tyrský (1984). Inscenácia s dôležitým politickým kontextom bola najmä Bulgakovova fraška Zojkin byt (1984), O cárovi Saltánovi (1983) a Modrý vták (1988), Proso (1986), Katarínka z Heilbronu (1988), Kráľ Ubu (1990). Vďaka jeho výnimočnému režijnému rukopisu a umeleckému formovaniu celej jednej hereckej generácie nitrianskeho divadla sa 80. roky považujú za zlatú éru Divadla Andreja Bagara. Po odchode z nitrianskeho divadla v roku 1991 hosťoval Jozef Bednárik v mnohých českých a slovenských divadlách. Do nitrianskeho divadla sa po siedmich rokoch napokon vrátil v roku 1998 a uviedol tu sedem muzikálov: Fidlikant na streche (1998), za ktorý v roku 1999 získal aj nomináciu na cenu DOSKY v kategórii najlepšia réžia. Nasledovali ďalšie: Grék Zorba (2001), Adam Šangala (2003), Muzikálový koktejl (2003), Kabaret (2004), Divotvorný hrniec (2006) a Modrá ruža (2008).