S myšlienkou spojiť výstavu s premiérou prišla dramaturgička DAB-u Slavka Civáňová. Vystavené obrazové i textové materiály majú pripomenúť nitrianskemu publiku obraz mesta spred vojny, keď ešte stáli všetky budovy, ktoré dalo vybudovať miestne židovské obyvateľstvo a ktoré boli za socializmu zrovnané so zemou. Na 25 paneloch sa možno oboznámiť nielen s históriou, architektúrou, synagógou, významnými osobnosťami v náboženskej, kultúrnej i ekonomickej sfére, ale aj s obchodovaním a podnikaním židov, dodávajúcim mestu lesk a obživu. Slovenský štát a vojna vyhubili židovské obyvateľstvo takmer úplne. Materiál vhodný na vystavenie bolo preto problematické nájsť, organizátori ho získavali predovšetkým od súkromných osobností, takže sa na konečnom tvare výstavy podieľalo veľa ochotných občanov. Výstava Nitrianski židia tvorí ouvertúru k predstaveniu Nevesta alebo zdá sa, že hrmí.
Ide o dramatizáciu a následné divadelné spracovanie novely Ladislava Grosmana, autora známeho Obchodu na korze, ktorý sa dočkal aj filmového spracovania a odmeny v podobe najvyššieho filmového ocenenia Oscara. V prípade nitrianskej inscenácie Nevesty došlo nielen k spojeniu s výstavou, ale aj s VŠMU, konkrétne so študentmi, ktorí sa ujali realizácie predstavenia s nitrianskymi hercami. Prirodzene, nie je to ich prvá väčšia práca, majú za sebou už viacero pokusov, ale v danom prípade ide o kolektívne dielo, garantované zástupcami DF VŠMU i DAB-u. Divák ešte prv ako sa začne predstavenie, sa po vstupe do štúdia ocitne v prostredí, ktoré evokuje obdobie z roku 1942, teda Slovenský štát. Okolité steny sú polepené plagátmi s dobovými protižidovskými heslami, vyjadrujúcimi nenávisť k nim. Aj scéna zaujme každého diváka, pretože svojím uspôsobením ho vťahuje do dobovej reality. Pomocou posuvných hydraulických stolov sa vytvára nielen mesto s uličkami, ale aj miestnosti, v ktorých sa odohráva obyčajný život obyčajných ľudí s prílepkom židia. A obecenstvo usadené okolo „mestečka“ je vtiahnuté do udalostí na scéne. Autentickosť prostredia i židovských zvykov pomohla zabezpečiť pani Katarína Potoková, členka ŽNO, ktorá aktívne zasahovala aj do prípravy výstavy. Na prvý pohľad je rozvíjanie deja Nevesty pomalé a rozvláčne, ale presne kopíruje tzv. hatený sujet, taký príznačný pre štýl Grosmanovej prózy. Temporytmus pribrzďuje ťažkopádne myslenie a konanie starších židov, napr. Jonáša, otca Lizele (Branislav Matuščin). Tak ako pomaly a takmer nenápadne narastá fašistický tlak na židovské obyvateľstvo, tak pomaly ho aj ony vnímajú a chápu. Jediná Lizele (Ivana Kubáčková) svojou veselou až ľahkovážnou povahou rozviruje zatuchnutosť obklopujúceho priestoru. Napriek tomu počas hry len ona niekoľkokrát počuje zvuk hromu. Je to metaforická predpoveď nastupujúcej búrky, teda obáv a strachu, ktoré sa vkrádajú do kostí a myslenia ľudí.
Lizele, stará dievka, ale veselé stvorenie, nechce pripustiť možnosť konca života, ktorý jej ešte nič nedal. Keď sa konečne môže splniť jej dievčenský sen o vydaji a svadobných šatách, sa má vzdať? Jej okatá roztopašnosť a tragické ukončenie tvoria veľký oblúk s patričným kontrastom, ktorý na konci zvýrazňuje monológ Grosmanovej manželky Edity. Ako jedna z mála prežila transport slovenských dievčat do Osvienčima. Každá postava tejto hry osobitne i spolu prežíva stratu vysnívaného života. Niekto menej, niekto viac, niekto otvorene, niekto skryto. Ale ako celok pôsobia rovnako tragicky. Jediným konkrétnym predstaviteľom režimu je od začiatku mladý muž, koketujúci so židovkou Lizele. S pomaly pribúdajúcou aroganciou moci „dospieva“ aj on a mení sa na bezohľadného gardistu v trochu nevýraznom podaní Otta Culku.
Tragický záver, náznakovo vyjadrený vyzliekaním kabátov s prázdnymi miestami po žltých hviezdach a odchodom do zákulisia, presvedčivo vyjadruje neúprosný osud nielen odvezených dievčat, ale celého židovského obyvateľstva. Náznaky a metaforické riešenia poskytujú nový pohľad na inscenáciu, čo pomáha vyhnúť sa priamočiaremu a zjednodušenému zobrazovaniu, čo treba pripísať na konto režisérky Martiny Havierovej. Okrem pozoruhodných hereckých kreácií Ivany Kubáčkovej (Lizele) a Daniely Kuffelovej (matka) si zaslúži uznanie dodržiavanie židovských náboženských a obradných zvykov (kúpeľ nevesty, svadobný obrad) a života vôbec.
K vydarenému predstaveniu patrí aj bulletin, kde okrem výraznej obrazovej stránky upútajú texty o pertraktovanej dobe a jej ideológii. Autorom je dramaturg Andrej Purkart.
Výstava Židovská Nitra i premiéra hry Nevesta alebo zdá sa, že hrmí boli dôstojným príspevkom k spomienkovým podujatiam v rámci výročia holokaustu.
autorka: Marta Žilková
Dramaturgia: Andrej Purkart; scéna: Anna Kušková; kostýmy: Magdaléna Líšková; hudba: Juraj Bolf;
réžia: Martina Havierová.
Hrajú: Ivana Kubáčková, Branislav Matuščin, Daniela Kuffelová, Zuzana Moravcová, Andrej Remeník, Martin Nahálka, Otto Culka, Ján Cibula.
Premiéra: DAB Nitra 20. januára 2023