Divadlo Jozefa Gregora Tajovského, Zvolen
Čo zostane po človeku, ktorého sa moc pokúsila vymazať z dejín? Divadlo Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene prináša inscenáciu Ota, ktorou pokračuje vo svojej dramaturgii spoločensky angažovaného divadla. Režisérka Júlia Rázusová sa v ňom vracia k osudu novinárky a rozhlasovej redaktorky Oty Plávkovej, ktorá sa po okupácii Československa v auguste 1968 odmietla podriadiť propagande. Jej príbeh sa nestáva historickou rekonštrukciou, ale naliehavou úvahou o slobode slova, občianskej odvahe a o tom, aké hodnoty odovzdávame tým, ktorí prídu po nás.
Dobrými predkami sa môžeme stať aj tým, ako sa postavíme k vlastnej minulosti. Inscenácia Ota sa vracia k osudu novinárky Oty Plávkovej – ženy, ktorej život sa stal dôkazom, že sloboda slova nikdy nie je samozrejmosťou. Jej príbeh v divadelnom jazyku Júlie Rázusovej neostáva historickou rekonštrukciou, ale premieňa sa na naliehavú otázku o tom, čo sme ochotní odovzdať generáciám, ktoré prídu po nás.
Autorský text Michala Ditteho a Michala Várošíka vznikol z dokumentárnych materiálov, zo spomienok i z historických faktov, no nie je exponátom z múzea. Skúma mechanizmy moci, manipulácie a umlčiavania, ktoré sa vracajú v rôznych podobách naprieč dejinami. Ota Plávková nie je len portrétom jednej výnimočnej osobnosti, ale aj symbolom občianskej odvahy a zodpovednosti za vlastné vyjadrenia vo verejnom priestore. Jej rozhlasový hlas zaznieva symbolicky aj dnes ako pripomienka, že pravda potrebuje nielen tých, ktorí ju hovoria, ale aj tých, ktorí sú pripravení ju počúvať.
Júlia Rázusová je režisérkou, ktorá aj v spoločenských témach citlivo vníma ich súkromný rozmer. Človek, jeho túžby, pudy či motivácie prenikajú na povrch a pretavujú sa do reči tela. Rázusovú nezaujíma vytváranie javiskových pomníkov ani jednoznačné historické výklady. Dokumentárny materiál sa v jej inscenácii stáva prostriedkom na skúmanie mechanizmov moci, kolektívnej pamäti a občianskej zodpovednosti. Ota preto prekračuje hranice životopisného divadla. Zisťuje, čo sa deje so spoločnosťou, ktorá zabúda na vlastné príbehy. Pýta sa, ako žiť v dobe, v ktorej sa fakty prekrúcajú či zatajujú. Čo sa stane s človekom, ktorého sa spoločnosť snaží vymazať z dejín.
Divadlo Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene v ostatných sezónach systematicky potvrdzuje ambíciu byť miestom otvorenej spoločenskej diskusie. Po inscenáciách Čepiec, Sme krajina či TEL3GRAM pokračuje v dramaturgii, ktorá spája slovenské témy s aktuálnym pohľadom na svet a pravidelne rezonuje aj na festivalových scénach. Ota prirodzene nadväzuje na toto smerovanie – ako divadelná výpoveď o pamäti, občianskej odvahe a sile jednotlivca postaviť sa tlaku dejín. Ota ukazuje, že dedičstvom nemusí byť iba majetok či tradícia. Môže ním byť aj odvaha nezradiť pravdu, nerezignovať na zodpovednosť a nenechať zmĺknuť hlas, ktorý môže byť dôležitý aj pre generácie, čo ešte len prídu.
Miro Zwiefelhofer
Dĺžka: 105 min., bez prestávky
Tvorcovia
úprava a réžia: Júlia Rázusová
dramaturgia: Ján Chalupka
scéna a kostýmy: Katarína Holková
hudba: Martin Husovský
odborná spolupráca: Michal Várošík
Účinkujú
Dana Karolová, Lucia Letková, Iveta Marcineková, Jana Pilzová, Barbora Špániková, Dominika Výrostek Misárová, Mária Tóčik Knoppová/Martina Chmelanová, Ondřej Daniš, Marek Rozkoš, Richard Sanitra, Juraj Smutný