Podľa knihy MŮJ BOJ 2: ZAMILOVANÝ MUŽ Karla Ove Knausgårda.
Čo sa stane, keď sa láska zmení na každodennosť? Adaptácia druhého dielu kultového románu Karla Oveho Knausgårda, jedného z najvýraznejších literárnych fenoménov 21. storočia, premieňa obyčajný rodinný život na strhujúcu divadelnú výpoveď o vzťahoch, rodičovstve a tvorbe.
Od roku 2025 je súčasťou hlavného programu Medzinárodného festivalu Divadelná Nitra titul, ktorý vyberá umelecký šéf partnerského divadla festivalu – Divadla Andreja Bagara v Nitre. Michal Vajdička v minulom roku obohatil festivalovú dramaturgiu o Vlastencov z brnianskeho Národného divadla, ktorí tematicky dopĺňali programovú sekciu Dialóg (ne)možný, venovanú ruským a bieloruským exilovým umelcom. V tomto roku opäť vybral divadlo z Česka – legendárne pražské Divadlo Na zábradlí, ktoré bolo súčasťou už prvého ročníka festivalu v roku 1992, neskôr tu uviedlo takmer všetky slávne inscenácie režiséra Petra Lébla a naposledy mali nitrianski diváci možnosť v roku 2024 vidieť excelentnú komornú inscenáciu Verejní nepriatelia. Práve s ňou má tohtoročný titul mnoho spoločného – réžiu Jana Mikuláška, v hlavnej úlohe excelujúceho Miloslava Königa, ale aj autobiografický prístup, v tomto prípade, tak ako to bolo pri Verejných nepriateľoch Lévyho a Houllebecqua, nie vždy korektný k sebe samému, k ženám, no ani pokiaľ ide o medziľudské vzťahy a komentovanie stavu spoločnosti.
„Poprvé v životě jsem byl naprosto šťastný.“ Touto vetou sa otvára priestor, v ktorom sa láska, rodičovstvo, únava, tvorba, stud, túžba po slobode aj obyčajná každodennosť a bežná starostlivosť o domácnosť menia na materiál veľkej literatúry – aj divadla. Inscenácia Divadla Na zábradlí vychádza z druhého dielu monumentálnej šesťzväzkovej románovej série Môj boj nórskeho spisovateľa Karla Oveho Knausgårda, jedného z najvýraznejších literárnych fenoménov 21. storočia. Knausgård v tomto diele, balansujúcom medzi autobiografiou, autofikciou, denníkovým záznamom a radikálnou spoveďou, vytvoril drámu z každodennosti – z nákupov, varenia, uspávania detí, rozhovorov s priateľmi, partnerských hádok aj okamihov absolútneho šťastia. V druhom diele série s názvom Zamilovaný muž rozpráva Knausgård o svojom odchode z Nórska do Švédska, o vzťahu s manželkou Lindou, o narodení detí a postupnom preskupovaní sveta, v ktorom sa romantická predstava lásky stretáva s fyzickou, psychickou aj organizačnou realitou rodinného života. To, čo sa môže javiť ako banálne, je u Knausgårda vystavené takému tvrdohlavému skúmaniu, až sa z detailu stáva existenciálna otázka. Ide totiž o základný a principiálny boj o životný priestor – priestor na lásku, na otcovstvo, na písanie, na vlastnú predstavu o sebe samom. Dora Štědroňová a Jan Mikulášek si vo svojej dramatizácii vybrali z rozsiahleho románového sveta jeho najcitlivejšie jadro: spolužitie ženy s mužom, ktorý chce byť partnerom a otcom, no zároveň potrebuje byť spisovateľom. Sledujeme plynutie vzťahu, sériu drobných posunov, trápnych situácií, výbuchov, mlčaní a návratov. Je možné žiť naplno a zároveň svoj život neustále premieňať na literatúru? A čo všetko literatúra berie tým, ktorí sa v nej ocitnú ako postavy?
Režisér Jan Mikulášek je presný a prísny – v rytme i sústredenom odstupe. To, čo sa deje na scéne, pôsobí navonok chladne a analyticky, ale táto inscenácia dokáže byť zároveň nečakane citlivá a dojímavá. Autofikčný prístup ovplyvňuje aj herectvo: herci budujú postavy nielen prostredníctvom psychologickej kresby a prežívania, ale predovšetkým z určitého odstupu – akoby komentovania ich samých zvonku. Vďaka tomu sa z Knausgårdovho intímneho príbehu nestáva sentimentálna spoveď, ale presná štúdia mužskej projekcie seba samého, partnerskej asymetrie a túžby byť pochopený. Miloslav König ako Knausgård drží svoju postavu v neustálej dvojznačnosti: dokáže byť okúzľujúci intelektuálom, vyčerpaným rodičom, narcistickým autorom, zraniteľným synom aj introvertným mužom. Linda Simony Lewandowskej je síce sprostredkovaná pohľadom muža, ktorý túto postavu píše, no práve tým sa na javisku otvára jedna z najdôležitejších tém večera: kto z nich má právo rozprávať o ich spoločnom živote?
Na scéne Marka Cpina sa za dverami, stenami a skriňami skrývajú ďalšie vrstvy a priestory života: byt, pôrodnica, susedské konflikty, divadlo v divadle… Vonkajší svet akoby bol zatvorený v interiéri a práve interiér sa stáva dejiskom boja. Kuchyňa, detská oslava či obyčajné upratovanie ako bojové polia odhaľujú napätie medzi predstavou emancipovaného partnerského života a skutočnosťou, v ktorej sú stále prítomné staré formy mužskej výlučnosti.
Táto inscenácia je o láske, ktorá sa nezaobíde bez krutosti, o rodičovstve, ktoré je nežné aj ponižujúce, o tvorbe, ktorá môže byť oslobodzujúca aj bezohľadná. Knausgård v adaptácii Dory Štědroňovej a Jana Mikuláška nám ukazuje, že pod nánosom banality sa často skrývajú tie najťažšie otázky. Ako neublížiť tým, ktorých milujeme? A je vôbec možné opisovať vlastný život bez toho, aby sme ho zároveň zradili?
Na tohtoročných českých Cenách divadelnej kritiky získal Miloslav König za herecký výkon v tejto inscenácii hlavnú cenu v mužskej kategórii a Divadlo Na zábradlí bolo ocenené ako Divadlo roka. Iste to však nie je ocenenie len posledného roka. Divadlo pod vedením riaditeľa Petra Štědroňa a umeleckej riaditeľky Dory Štědroňovej, ktoré trvá už viac ako trinásť rokov, potvrdilo svoj status významnej českej scény s vlastným rukopisom a originálnou poetikou. Od divadelnej sezóny 2028/2029 budú Petr Štědroň ako riaditeľ a Dora Štědroňová ako umelecká riaditeľka činohry pôsobiť v Národnom divadle Brno.
Tvorcovia
autor: Karl Ove Knausgård
preklad: Klára Dvořáková Winklerová
dramatizácia: Dora Štědroňová, Jan Mikulášek
réžia: Jan Mikulášek
dramaturgia: Dora Štědroňová
scéna a kostýmy: Marek Cpin
Účinkujú
Miloslav König, Simona Lewandowska, Anna Kameníková, Dita Kaplanová, Jiří Vyorálek, Michal Bednář