Jan Mocek, Česká republika
https://goout.net/sk/wandervogel/sznudtx/
Na českej divadelnej scéne je tento všestranný umelec neprehliadnuteľný a každý jeho projekt vzbudí záujem diváckej a odbornej verejnosti. Jan Mocek sa po prvý raz predstavil na Divadelnej Nitre v roku 2022 s originálnym projektom Virtual Ritual, v ktorom spoločne s urbanistom Osamuom Okamurom, youtuberom Atletom a fotografkou a gamerkou Adélou Vosičkovou zaviedol divákov do paralelného sveta online videohier. Jeho inscenácia Wandervogel, premiérovaná v novembri 2024, na prvý pohľad prináša absolútne odlišnú a od súčasnosti vzdialenú tému. No toto dielo, ktoré rekonštruuje udalosti z tridsiatych rokov 20. storočia, hovorí aj o túžbe a potrebe človeka unikať z limitujúcej reality do bezstarostného sveta ilúzií. Keď na začiatku predstavenia sledujeme skupinku štyroch nevinných a nesmelých mladíkov, ako nám pod vedením staršieho pána v čiernej teplákovej súprave (príznačne značky Adidas) pripravia a predvedú rozkošné hudobné číslo, smejeme sa, no zároveň aj bez poznania historického pozadia tušíme, že niečo nie je v poriadku. Intuitívne si spomenieme na prípady zneužívaných detí v táboroch a skautských oddieloch. A obrazy a scény, ktoré nasledujú, stupňujú naše znepokojenie. Javí sa, že chlapčenské hry a drsné súboje polonahých a neskôr úplne nahých mládencov vyjadrujú spätosť človeka s prírodou a ducha kalokagatie, starogréckeho ideálu súladu fyzickej a duševnej podstaty ľudskej bytosti. Ale aj tak začneme mimovoľne myslieť na radikalizujúce sa, dokonca fašizujúce a šikanujúce zoskupenia mladých ľudí, o ktorých dnes tak často počujeme. Projekt Wandervogel je inšpirovaný osudom sudetonemeckého politika Heinza Ruthu (1897 – 1937), zakladateľa rovnomenného spolku, ktorý združoval a vychovával mladých chlapcov „sparťanským“ spôsobom, na základe „mužského priateľstva“ a s cieľom dosiahnuť fyzickú silu a mužnosť. Ruthu neskôr obvinili z homosexuality, čo bol v tom čase trestný čin, a uväznili. Vo väzenskej cele sa obesil. Jeho prípad sa stal témou knihy britského historika Marka Cornwalla Diablova stena, ktorá sa spolu s archívnymi materiálmi a s výskumom Jana Mocka stala predlohou tejto inscenácie.
koncept, scénografia: Jan Mocek
hudba: Matouš Hekela
zvuk, světlo: Ondřej Růžička
produkcia: Táňa Švehlová, SixHouses z. s.
dramaturgická spolupráca: Sodja Lotker
pohybová spolupráca: Jaro Viňarský
účinkujú: Tomáš Janypka, Philipp Schenker, Matěj Šumbera, Arseniy Mikhaylov, Václav Němec