MÁRIA ORAVCOVÁ
Mária Oravcová, rodená Augustínová, sa narodila 31. augusta 1941 v Nitre. Ako osemnásťročná vyučená krajčírka nastúpila v roku 1959 do Nitrianskeho krajového divadla ako šepkárka, v roku 1960 prestúpila do dámskej krajčírskej dielne Umelecko-dekoračných dielní, kde pôsobila do novembra 1965, následne postúpila na miesto rekvizitárky a v roku 1975 na miesto inšpicientky. Ako inšpicientka pôsobila v divadle takmer 40 rokov a viedla približne 100 predstavení z repertoáru Divadla Andreja Bagara v Nitre, pričom posledné predstavenie, na ktorom spolupracovala ako interná zamestnankyňa, bol muzikál Grék Zorba (2001) v réžii Jozefa Bednárika. Práve spoluprácu s režisérom Bednárikom si cenila najviac – rovnako Jozef Bednárik vždy k spolupráci prizýval práve svoju „Maru“, ako ju familiárne oslovoval.
Spolupracovali spolu na mnohých známych tituloch zlatých 80. rokov, ako Titus Andronicus (1981), Fantázia (1981), Koza (1981), Šikuliáda (1982), Trójanky (1983), Perikles, kráľ tyrský (1984), Libero (1984). Významné boli aj rozprávky O cárovi Saltánovi (1983) a Modrý vták (1988), ako aj ďalšie inscenácie v druhej polovici 80. rokov – Eunuch (1987), Katarínka z Heilbronu (1988), Smútok pristane Elektre (1989), Zimná rozprávka (1989), Kráľ Ubu (1990), Hra o umučení a slávnom vzkriesení Pána a Spasiteľa nášho Ježiša Krista (1990). K významným titulom, na ktorých spolupracovala už v novej budove Divadla Andreja Bagara v Nitre, patrili tiež Macbeth (1999) v réžii Vladimíra Morávka a Hra snov (2000) v réžii Gintarasa Varnasa.
Práve nová budova divadla priniesla Márii Oravcovej aj veľké inšpicientské výzvy v podobe veľkovýpravných muzikálov, ktoré boli nesmierne náročné na prevádzku nielen po umeleckej, ale aj po technickej stránke. Ako inšpicientka viedla takmer všetky veľké muzikálové tituly – Pacho sa vracia (1995), Mária Stuartová (1995), Malý obchod hrôzy (1997), Fidlikant na streche (1998), Báthoryčka (2000), Grék Zorba (2001). Do svojho divadla sa napokon vrátila ešte aj ako dôchodkyňa – na vyžiadanie režiséra Jozefa Bednárika, ktorý vyhlásil, že bez svojej „Mary“ žiadny nový muzikál v Nitre robiť nebude.
Ako inšpicientka prevzala v tomto období už naštudované muzikály Adam Šangala (2003), Kabaret (2004) a nanovo naštudovala ešte so svojím milovaným „Beďom“ muzikály Divotvorný hrniec (2006) a Modrá ruža (2008). Prevzala tiež vedenie niekoľkých činoherných inscenácií – Piargy (2008), Príbehy obyčajného šialenstva (2002) a Lavv (2010). V tomto období ju oslovil aj režisér Svetozár Sprušanský k spolupráci na unikátnej inscenácii Svätenie jari (2005), v ktorej účinkovali všetci vtedajší divadelní seniori a inšpíciu tohto predstavenia robila ich generačná súputníčka Mária Oravcová. Jej úplne posledným predstavením, ktoré na doskách Divadla Andreja Bagara v Nitre inšpicientsky viedla od naštudovania až po derniéru, bola inscenácia Bola raz jedna trieda (2011).
Mária Oravcová bola majsterkou inšpicientského kumštu, nesmierne pracovitá, zodpovedná, stopercentne spoľahlivá a oddaná divadlu – precízna profesionálka s láskavým srdcom a pochopením pre svojich divadelných kolegov.
Aj po odchode z divadla žila Mária Oravcová aktívny kultúrny aj rodinný život. S láskou sa starala o veľkú rodinu – deti, vnúčatá a pravnúča – a rovnako rada navštevovala nové divadelné premiéry a podujatia v Divadle Andreja Bagara v Nitre. Pri zostavovaní publikácie k 70. výročiu divadla aktívne pomáhala s identifikáciou archívnych materiálov a fotografií. Využila takmer každú príležitosť, kedy sa mohla stretnúť so svojimi bývalými divadelnými kolegami. Bola tiež vernou diváčkou, ale aj prvou kritičkou divadelných inscenácií svojho syna, režiséra Petra Oravca, ktorého premiéry si nikdy nenechala ujsť.
Zomrela náhle, v Nitre, v deň svojich 84. narodenín. Česť jej pamiatke.
POSLEDNÁ ROZLÚCKA BUDE V STREDU 3. SEPTEMBRA O 13. HODINE V NITRE NA CHRENOVSKOM CINTORÍNE.
Mária Oravcová (v treťom rade druhá zľava)