Marek Ormandík je podľa jeho vlastných slov vášnivým činoherným divákom a v minulosti vytváral maľované plagáty pre divadlo Stoka, Slovenské národné divadlo, Štúdio L+S i pre DAB pre inscenácie Rodina Tótovcov a Z času na čas. Tentoraz prvýkrát tvorí obrazy určené výhradne pre konkrétny divadelný priestor. „Divadlo mám veľmi rád. Keď sa na jednu tému pozerá režisér, dramaturg a ďalší tvoriví ľudia z rôznych strán, vždy ma to inšpiruje,“ hovorí umelec.
Nová séria diel vzniká výlučne pre DAB. Autor sa nechal inšpirovať inscenáciami Rev, vresk a brud (premiéra 20. 3. 2026) a V mene Ballu (premiéra 27. 3. 2026), no zámerne sa vyhol doslovnosti. „Nechcem ilustrovať príbeh. Zoberiem si len tému alebo jej ‚vôňu‘ a urobím z nej vlastný obraz,“ vysvetlil. Ústrednými motívmi sú ľudské telo a balady – drsné, znepokojivé, plné osudovosti. Ormandík ako figuratívny maliar dlhodobo pracuje s napätím, príbehom a „zlými koncami“. Aj preto chce, aby každý obraz niesol emóciu, ktorý diváka prinúti zastaviť sa.
Samotná inštalácia bude netradičná. Divadelný priestor neumožňuje klasické zavesenie diel na steny. Veľké niekoľkometrové obrazy preto vytvoria kompaktné bloky či objekty, okolo ktorých sa bude dať prechádzať a pozerať na ne z viacerých strán. Výstava sa tak stane prirodzenou súčasťou divadla. Autor pritom nemení svoj spôsob práce. „Ateliér si nosím so sebou. Maľujem kdekoľvek. Rozdiel je len v tom, že tentoraz smerujem svoju energiu k jednému miestu a jednému kontextu. Najväčšou výzvou je pre mňa úprimnosť. Dúfam len, že sa mi podarí spraviť dobré, silné obrazy. Všetko ostatné je druhoradé,“ skonštatoval.
Návštevníkov DAB nečaká ilustratívna dekorácia, ale samostatná výpoveď – maľba, ktorá môže osloviť, znepokojiť aj podráždiť. „Nemusí sa páčiť. Stačí, ak s ľuďmi niečo urobí, nech nie sú ľahostajní,“ dodal. Výstava Mareka Ormandíka tak sľubuje stretnutie dvoch svetov – divadla a maliarstva v podobe, ktorá je osobná a intenzívna.
