Jánošík

Jánošík

Premiéra28. 4. 2017
Dľžka1:40 hod.
Scéna Veľká sála
Cena 9 - 7 €
Počet repríz 3

súčasná interpretácia mýtického príbehu

Obraz ľudového zbojníka odhodlaného napraviť sociálnu nerovnosť...
„Hej, hore háj, dolu háj!“… Šibenica, hák, vražda, zrada... Príbeh plný emócií.

V každej národnej dramatickej literatúre sú diela, ktoré svojím jedinečným formálnym uchopením či ideovým poňatím zaujímajú rozhodujúce, nezameniteľné miesto. Za jednu z takýchto významných slovenských divadelných hier možno považovať veršovanú skladbu Jánošík z pera spisovateľky, prekladateľky a dramatičky Márie Rázusovej-Martákovej. Divadlo Andreja Bagara vám ju predstavuje v jedinečnom podaní popredného slovenského režiséra Rastislava Balleka. Súčasťou osobitého javiskového uchopenia textu sú pôsobivé choreografie vychádzajúce z tradičných ľudových tancov alebo početný spevácky zbor, ktorý priamo na javisku interpretuje fascinujúcu pôvodnú hudbu, napísanú špeciálne pre inscenáciu Divadla Andreja Bagara.

Základný príbeh ľudovej zbojníckej legendy je jasný. Zúfalý, pánmi prenasledovaný nevoľník rozhodne sa pozdvihnúť zbraň a vzopnúť sa k boju za slobodu. V tomto obraze dlhé stáročia nachádzame sebavedomie, cestu k nájdeniu zmyslu našej národnej podstaty aj odhodlanie na boj za sociálnu spravodlivosť. Ide až o určitý archetyp, ktorého najrôznejšie žánrové spracovania možno zaznamenať aj v iných európskych kultúrach (za všetky spomeňme známy príbeh Robina Hooda). U Rázusovej-Martákovej však v jej dramatickom uchopení jánošíkovskej témy zaznamenávame zásadný autorský vklad v prenesení zbojníckeho príbehu z roviny ľudovej legendy do roviny historickej hry s širokým intelektuálnym rámcom. Javiskové uchopenie textu predstavuje tému publiku prostriedkami výsostne moderného divadla. Vypäto súčasný náhľad na známy mýtus vedie k otvorenej komunikácii inscenácie s divákom a predkladá mu aktuálne otázky, ktoré sa v hre skrývajú.

 

Autor

  • Mária Rázusová - Martáková 

Réžia

  • Rastislav Ballek

Kostýmy

  • Katarína Holková

Dramaturgia

  • Adam Gold

Scéna

  • Juraj Gráfel

Hudba

  • Marián Lejava

Hudební nastudování

  • Eva Pacovská

Choreografia

  • Stanislava Vlčeková

Spevácky zbor

 Jánošík trochu inak​​​​​​​

Marta Žilková 9. máj 2017

 

Veršovanú dramatickú skladbu Jánošík  napísala Mária Rázusová-Martáková. Prvýkrát bola uvedená v roku 1942 a hneď po jej uvedení aj stiahnutá z repertoáru SND v Bratislave. Druhýkrát ju uvádza Divadlo Andreja Bagara v Nitre a dúfajme, že jej životnosť bude tentokrát dlhšia. Súdobej demokracii buričské motívy zatiaľ nevadia.

Vcelku neznáme dielo M. Rázusovej-Martákovej si režisér Rastislav Ballek nezvolil náhodou. Ide o diela či národné osobnosti, ktoré nás i jeho sprevádzajú po celý život bez toho, aby sme sa s nimi bližšie spoznali, hoci sa ponúkajú, až možno vnucujú. Túto dilemu si R. Ballek rieši tak, že ich privoláva do života, na javisko a kladie im otázky vo svojom mene i v mene diváka.

V prípade hry Jánošík nešlo ani tak o pripomenutie známeho ľudového hrdinu, ako o vysporiadanie sa s autorkiným úmyslom, citujem: „...priblížiť slovenskú ľudovú tradíciu európskemu literárnemu divadelnému kánonu“ v 40. rokoch 20. stor. I keď hru v danej dobe zamietli, nestalo sa to pre jej nedostatočnú úroveň, ale pre jej buričský tón. A tak R. Ballek opäť prikladá lakmusový papierik na súčasnú kultúrnu i spoločenskú situáciu a čaká, aký osud je pripravený pre dnešného Jánošíka.

Je isté, že divák by mal byť pripravený na pochopenie a následnú interpretáciu tejto hry. Mal by vedieť, že nepôjde o ľahkonohý muzikál či romantickú folklórnu hru. Jánošík svojím imidžom síce zotrváva na poste ľudového hrdinu, ale jeho správanie a myslenie sa nesústreďuje iba na zboj a ľudovú spravodlivosť, ale mení sa na postavu podobnú hrdinom zo slávnych drám 19. stor., pričom oslovuje aj súčasného diváka. V tejto podobe sa ponúka  mýtus o spravodlivosti sveta, o živote a smrti, o vine a treste.

Autorka kedysi a súčasný režisér dnes sa snažili a snažia slovenskú drámu pozdvihnúť na európsku úroveň nielen pomocou textu, ale predovšetkým novodobou divadelnou poetikou. Veršovaný text Márie Rázusovej-Martákovej režisér R. Ballek ozvláštnil vizuálnymi prostriedkami, ktoré neprotirečia tragickej dobovej atmosfére, ale zároveň sa prihovárajú divákovi. Obsadenie hercov do dvoch až troch rolí umožňovalo napríklad využívať vnútorný hlas postavy. Tak dlhý Jánošíkov monológ v podaní Branislava Matuščina vypovedá o názorovej rozporuplnosti postavy. Jeho klasickú ľudovú krojovanú podobu predstavuje Roman Poláčik, pričom Matuščinov Jánošík je jeho filozofickým náprotivkom. Jánošík v tejto verzii bol síce pomstiteľom, ktorý sa vzbúril proti ľudskej nevoli, ale nebol vrahom. Monologické pasáže, kde uvažuje o živote a smrti, o vine a treste, o práve a Bohu, o spravodlivosti či nepráve tvorili odlišný charakter Jánošíkovej osobnosti, ktorý sa nezakladal  iba na lúpeži a zboji. Bol to dramatický vnútorný boj, ktorý Jánošíka vyzdvihol z pozície zbojníka nielen do role rebela, ale vypovedal aj o zodpovednosti každého človeka, ktorý sa rozhoduje vykonať závažný čin.

Ballekova réžia kládla veľké nároky nielen na scénografiu, ale aj na hercov, predovšetkým na Jánošíka v podaní Romana Poláčika a Barboru Andrešičovú ako vílu v záverečnej scéne zjavenia, ktorá pochádza z Bottovej Smrti Jánošíkovej. Autorka náročnej choreografie Stanislava Vlčeková vsadila na štylizované folklórne prvky v dramatickej javiskovej realizácii, čím presvedčivo tlmočila ľudovú vieru v Jánošíkovu nesmrteľnosť. Pochmúrnu atmosféru nielen dotvárala hudobná kreácia speváckeho zboru, ale aj rámcovala celú inscenáciu.

Na scéne, otvorenej do hĺbky, sa odohrávalo niekoľko scénických obrazov naraz, čo stupňovalo dramatický záver. Do až akčného priebehu niektorých obrazov sa zapájalo všetko, čo bolo na scéne možné použiť: prezliekanie postáv, prestavba javiska, výmena rekvizít atď. Živý temporytmus inscenácie zabezpečovalo striedanie monologických partií s časťami naplnenými náročnými divadelnými obrazmi, metaforami a striedaním postáv v rozličných podobách. Ich zložitosti možno divák ani neporozumie. Ale kto má chuť uvažovať a hľadať pre ne vysvetlenia, príde si v tejto inscenácii na svoje.

Nitrianske publikum nie je na Ballekovu divadelnú poetiku celkom nepripravené, lebo vďaka festivalu Divadelná Nitra malo možnosť oboznámiť sa s niektorými predstaveniami Ballekovej zvláštnej tvorivej línie, ako bol Hollyroth, či Mojmír II. alebo súmrak ríše.

Vôbec sa nemožno čudovať, že inscenácia Jánošík bude hlavnou témou vzdelávacieho projektu AKO NA DIVADLO V NITRE, kde  študenti spoznávajú tajomstvo divadelnej tvorby. Je samozrejmé, že na interpretáciou sa vyberajú náročného diela, ktoré  využívajú netradičné divadelné prostriedky. Respondenti sa oboznamujú s divadelným znakom, s divadelnou metaforou, s multifunkčným javiskom atď. Na takúto interpretáciu sa inscenácia Jánošík skutočne hodí.

Po poetickom pásme z tvorby Miroslava Válka je Jánošík v Ballekovej réžii ďalším pokusom Divadla Andreja Bagara v Nitre uviesť na scéne náročné divadelné dielo. 

Recenzia: Jánošík ako zbojník aj filozof

Karol Mišovic, teatrológ  3. máj 2017

Ak sa vyberiete na Jánošíka, najnovší prírastok v repertoári Divadla Andreja Bagara v Nitre a budete očakávať krpce, folklór a preskakovanie vatry, zostanete asi sklamaní.

Nájdete tam síce toto všetko, ale nie vo veľmi tradičnej podobe.

Keď v roku 1941 v Slovenskom národnom divadle uviedli drámu Márie Rázusovej-Martákovej Jánošík, vypukol politický škandál. Predstavitelia Slovenského štátu autorku obvinili z útoku na katolícku cirkev a inscenácia musela byť stiahnutá z repertoára (nie z nepochopenia recenzentov, ako sa píše v bulletine súčasného naštudovania). Rokmi však hra upadla do zabudnutia a jej aktuálnosť pre 21. storočie pripomenuli až v Nitre.

Režisér Rastislav Ballek zostal aj pri tejto dráme verný optike dekonštrukcie, fragmentarizácie a eklektizmu. V texte sa nebál škrtať, vynechané plnohodnotne nahradiť nonverbalitou či aj staťou z Bottovej Smrti Jánošíkovej. V inscenácii síce nie je vždy ľahké dešifrovať presný význam jednotlivých akcií a obrazov, sú totiž založené na asociatívnosti, zámernom chaose a mnohovýznamovej metafore, ale i tak Ballek zreteľne artikuluje základnú polemiku – akú podobu má Jánošík dneška?

Rázusová-Martáková oproti iným autorom zobrazila Jánošíka nie ako zbojníka, ktorý zbíja a zabíja, ale ako intelektuála diskutujúceho vo verši, ktorý dokazuje svoju spoločenskú výnimočnosť filozofickou dišputou, nie valaškou. To rešpektoval aj Ballek a v inscenácii vidíme hneď viacero podôb Jánošíka. Titulnú postavu totiž stvárňuje niekoľko hercov naraz, kde každý reprezentuje jednu z ústredných tém charakteru. Mysliteľskú, náboženskú, ľudskú i tú legendami vžitú – zbojnícku.

Ballek s hľadiskom komunikuje cez sugestívne javiskové obrazy, v ktorých nie je nositeľom myšlienky len herec, ale vzácna symbióza všetkých zložiek. Pôsobivosť inscenácii dodáva multifunkčné scénické riešenie Juraja Gráfela, ktoré si vystačí so základnými zástupnými znakmi bez nadbytočnej ilustrácie a kostýmy Kataríny Holkovej, pokrývajúce oblúk od tradičného kroja až po súčasné odevy. Nápadito vyznieva aj kombinácia týchto dvoch extrémov – zbojníckeho opasku s oblekovými nohavicami a lakovkami. Výrazné emočné podfarbenie inscenácia získava i vďaka dvadsaťčlennému speváckemu zboru a podmanivej a atmosférotvornej hudbe Mariána Lejavu, obsahujúcej folklórne prvky aj mrazivé, priam apokalyptické melódie.

Z hereckého kolektívu zaujme Martin Šalacha v úlohe negátora príbehu. Výzor separatistu herec v prejave dopĺňa tónmi arogancie a výsmechu, akcentujúc prvky irónie, cynizmu a večného skepticizmu. Roman Poláčik zas úspešne formuluje svojho Jánošíka ako bezúhonného chlapca, ktorého okolnosti prinútili stať sa vyvrheľom spoločnosti. Scéna váhania či sa dať na zboj, kedy jeho nohy už chcú skočiť do rytmu zbojníckeho života, ale jeho myseľ stále uzemňuje silné ratio, patrí k najsilnejším výstupom.

Inscenácia kladie na diváka veľké nároky. Nejde o tradičné a mnohými knižnými a filmovými spracovaniami už udomácnené prerozprávanie jánošíkovskej témy, ale o umelecky sýtu variáciu známeho mýtu.

V Jánošíkovi je na javisku oheň, „krv“ aj šibenica

Jana Černáková 30. apríl 2017

Komunikatívne predstavenie divákom ponúka zaujímavé myšlienky a zároveň predpokladá ich intelektuálne zapojenie do hry.

Kto bol Jánošík? Aký bol? Tieto aj iné otázky predkladá divákom nová inscenácia Divadla Andreja Bagara, ktorú v premiére uviedli minulý piatok. Jej režisérom je Rastislav Ballek, pre ktorého je hra jeho prvou spoluprácou s nitrianskym divadlom.

Dramaturgiu predstavenia mal Adam Gold, scénu robil Juraj Gráfel. Hudbu vytvoril Marián Lejava, hudobné naštudovanie mala na starosti Eva Pacovská. V choreografii Stanislavy Vlčekovej a kostýmoch Kataríny Holkovej sa predstavili Barbora Andrešičová, Branislav Matuščin, Roman Poláčik, Marcel Ochránek, Martin Šalacha a Marián Viskup.

Jánošík ponúka pôsobivú súčasnú interpretáciu mýtického príbehu, obraz ľudového zbojníka odhodlaného napraviť sociálnu nerovnosť. Podľa slov dramaturga Adama Golda však nejde iba o akési intelektuálne pohrávanie sa s jánošíkovskou témou. Ide o veľmi komunikatívne predstavenie, ktoré divákom ponúka zaujímavé myšlienky a zároveň predpokladá ich intelektuálne zapojenie do hry. Pracuje sa v nej s pôvodnou, slovansky patetickou hudbou, pôsobivé sú aj choreografie.

Sugestívnu inscenáciu, v ktorej nechýba „krv“, oheň aj šibenica, naštudovali na základe veršovanej skladby Jánošík od Márie Rázusovej-Martákovej. Jej autorský vklad tkvie v prenesení zbojníckeho príbehu z roviny ľudovej legendy do roviny historickej hry s intelektuálnym rámcom.

V texte podľa režiséra Rastislava Balleka urobili bežné zásahy, vyškrtli jedno dejstvo, ktoré neboli schopní modernými javiskovými prostriedkami priblížiť divákovi. V podstate jedinou väčšou textovou zmenou je kantáta na slová Jána Bottu, ktorá tvorí logickú časť inscenácie.
Ako ďalej Ballek povedal, tým, že narábajú s mýtom, narábajú s jeho dvoma pólmi – výtvarnou podobou a časom, tak ako vznikal, a potom s tým, akým spôsobom sa odráža smerom k našej dobe. Jánošík je mýtus, to znamená, že je sčasti oblečený v ľudovom kroji, a sčasti – keďže je to mýtus stále živý – aj v súčasnom odeve. Jeden aj druhý kostým má podľa režiséra v takejto inscenácii miesto na javisku vedľa seba bez toho, aby museli vysvetľovať či riešiť, prečo.

„Hra je napísaná v krásnych veršoch. V monológoch je neobyčajne súčasná a v dobovom verši aj neskúsený divák spozná veľmi aktuálne posolstvo smerom k dnešku, bez toho, aby sme ho museli jednoznačne „na prvú“ aktualizovať. Samotná autorka je prekvapujúco veľmi aktuálna,“ povedal Ballek.

Hra je podľa Adama Golda určená tým, ktorí majú radi štylizáciu, poetický jazyk a radi sa zaoberajú hlbšími témami. „Otázku, ktorú hra kladie, rieši veľa ľudí – ako sa dnes postaviť k dobe? Ako napraviť spoločnosť, ktorá nefunguje tak, ako by mala? Človek by rád našiel ten správny spôsob, ale nie vždy nachádza tie správne prostriedky,“ konštatuje Gold.

„Hra prekladá otázku, či sa dá to zlepšenie dosiahnuť skôr intelektuálnym spôsobom, pre-mýšľaním, alebo radšej zvoliť ten povestný molotovov koktail.“

 

Divadlo Andreja Bagara uvádza premiéru inscenácie Jánošík

www.teraz.sk 28. apríl 2017

Nitra 28. apríla (TASR) – Divadlo Andreja Bagara (DAB) v Nitre dnes uvedie premiéru inscenácie Jánošík z pera spisovateľky, prekladateľky a dramatičky Márie Rázusovej – Martákovej. Režisér Rastislav Ballek ponúkne divákom moderné spracovanie hry.

Známy zbojnícky príbeh bude vyrozprávaný pomocou súčasných inscenačných prostriedkov. "Diváci sa môžu tešiť na sugestívnu hudbu, ktorú špeciálne pre toto predstavenie skomponoval Marián Lejava i na 20-členný živý zbor vytvárajúci veľmi pôsobivú atmosféru inscenácie," uviedol dramaturg divadla Adam Gold.

Podľa jeho slov pôjde o veľmi komunikatívne predstavenie, ktoré rozjatruje fantáziu, ponúka divákom zaujímavé myšlienky a zároveň predpokladá ich intelektuálne zapojenie do hry. "Ponúkne značnú emocionálnu pôsobivosť. Pracuje sa v nej s pôvodnou hudbou, ktorá je slovansky patetická a mimoriadne podmanivá. Veľmi zaujímavé sú aj choreografie takže sa určite bude na čo pozerať, čo vnímať a preciťovať," povedal Gold.

Pripomenul, že hra je určená divákom, ktorí majú radi štylizáciu, poetický jazyk a ktorí sa radi zaoberajú aj hlbším témami. "Kladieme otázky, ktoré rieši veľa ľudí. Ako sa postaviť k dnešnej dobe? Ako napraviť spoločnosť, ktorá nefunguje tak, ako by mala? Človek by rád našiel ten správny spôsob, ale nie vždy nachádza správne prostriedky. Hra nebude ponúkať odpovede. Skôr položí otázku, či sa dá to zlepšenie dosiahnuť intelektuálnym spôsobom a premýšľaním, alebo radšej zvoliť ten povestný molotovov koktail," skonštatoval Gold.
 

 

V Divadle Andreja Bagara ožije príbeh národného hrdinu, tradičné spracovanie však nečakajte

Ivana Drobáňová 28. marec 2017

Inscenácia  Jánošík, ktorú napísala Mária Rázusová-Martáková v roku 1941 a krátko po uvedení v roku 1942 bola stiahnutá, znovu ožije pod vedením Rastislava Balleka v Divadle Andreja Bagara. Hudbu, ktorá bude v tomto predstavení kľúčová, napísal Marián Lejava, na javisku sa predstaví aj spevácky zbor. 

„Je to veršovaná hra, múdra, hlboká, pripomínajúca autorkine preklady z veľkých zahraničných diel Victora Huga alebo Cirana z Bergeracu. Autorka chcela našu ľudovú tradíciu priblížiť európskemu divadelnému kánonu. Nebude to tradičný Jánošik, akého poznáme. Podobá sa veľkým romantickým rozorvaným postavám európskeho divadla tej doby, ktorá zvažuje veľké otázky života a smrti,“ povedal o hre režisér Rastislav Ballek.

Pôjde o netradičnú hru, v ktorej nebudú zachované prvky ľudovej kultúry, ako na scéne, na kostýmoch, tak aj na stvárnení postáv. Nie je to pohnútka modernej doby, ale ide o zachovanie myšlienky Márie Rázusovej-Martákovej, ktorá hru posunula ďalej a zakódovala v nej netradičnosť. S touto otázkou sa potýka aj režisér Ballek: „Kto je vlastne Jánošík? Je to vysoký jedľovitý chlapec alebo je to skôr človek premýšľavý? Je to skôr bojovník alebo filozof? Je to človek, ktorý sa mal stať kňazom alebo revolucionárom?“

Na otázku ohľadom cieľového publika režisér hovorí: „Nemáme špeciálne ambície. Myslím si, že tento mýtický príbeh si zaslúži pohľad z inej strany. Neznamená to, že je ide o iróniu, odstup alebo zlú vôľu ani voči predlohe, ani voči divákovi. Ten môže prísť a konfrontovať svoje predstavy s tou našou.“

Hra je písaná vo veršovaných monológoch, v dobovom verši. Je neobyčajne aktuálna a aj neskúsený divák spozná posolstvo, ktoré tvorcovia prostredníctvom nej vysielajú. Môžeme sa tak tešiť na zaujímavé spracovanie notoricky známeho príbehu nášho národného hrdinu.

V inscenácii sa predstaví Barbora Andrešičová, Branislav Matuščin, Roman Poláčik, Marcel Ochránek a mnoho ďalších. Premiéra je naplánovaná na 28. 4. 2017 vo veľkej sále DAB.

 

Zriaďovateľ

Hlavní partneri

Rýchly kontakt

+421 37 772 15 77-9

Divadlo Andreja Bagara v Nitre
Svätoplukovo námestie 4
950 53 Nitra

Divadelný spravodaj

Newsletter

Spravodaj posielame raz za mesiac

Môžete sa kedykoľvek odhlásiť

Tento web používa na poskytovanie služieb a analýzu návštevnosti súbory cookie. Používaním týchto stránok s tým súhlasíte. Viac informácií.