Mechanický pomaranč

Mechanický pomaranč

Premiéra21. 9. 2018
Dľžka2:30 hod.
Scéna Štúdio
Cena 6 €
Počet repríz 6

Alex a jeho partia vedia, ako si užívať mladosť. Násilie uctievajú ako adrenalínový šport. Po nociach vyčíňajú v uliciach a vzbudzujú hrôzu svojou bezbrehou zábavou, no cez deň chodia, tak ako všetci chalani v ich veku, do školy. 

Dnes si dáme mlieko s nožmi, bratia moji! Potom si skočíme zarobiť nejaké many za trochu superbruta! A nakoniec túto veľkú najtku uzavrieme fajnovou drsnou mrskačkou. Idete so mnou? Tak idete so mnou?

Nová divadelná adaptácia klasiky literárneho aj filmového sci-fi 20. storočia po prvýkrát na slovenských divadelných doskách. Šestica mladých hercov DAB v Nitre rozprává príbeh neuchopiteľného výrastka Alexa a osudy piatich ľudí, ktorým nezmazateľne zasiahol do životov.

Vtedy sa ešte nevedelo, že v snahe vyrvať ho peklu, mu zatarasili cestu do neba.

 

Autor

  • Anthony Burgess

Réžia

  • Juraj Augustín

Preklad

  • Otakar Kořínek

Kostýmy

  • Markéta Sládečková

Dramaturgia

  • Šimon Peták 

Scéna

  • Svatopluk Sládeček 

Hudba

  • Ivan Acher

Dramatizácia

  •  Šimon Peták

Svetelný dizajn

  • František Fabián

Paul Richard Deltoid/George/Tĺk/Typoš/Čašník/Billybojov frendík/Billybojov otec, Vedec

Marta Chandlerová/Pítrs/Buck/Sarah/Tri pusiny/Typoš/Čašník/Billybojov frendík/Vedec

Charles Gibbs/George/Tĺk/Arnie/Billybojov frendík

Frank Alexander/Tĺk/Billyboj/Vedec

Pítrs/Pusina/Billybojova matka/Vedec

Mechanický pomaranč ako lakmusový papierik

Marta Žilková 25. september 2018

V sobotu podvečer bolo na nitrianskom námestí pred Divadlom Andreja Bagara rušno. Mládež sa veselila pri lacnej jarmočnej muzike, ktorej decibely – nie úroveň – bolo počuť aj na hrade. Žeby predvolebná veselica? Pred divadlom pofajčievali diváci z veľkej divadelnej sály, obdivovatelia bratislavského predstavenia Heddy Gablerovej a do malej sály divadla sa  ponáhľali pozvaní diváci na premiéru najnovšieho opusu DAB-u dramatizácie románu Anthony Burgessa Mechanický pomaranč. Uviesť toto kultové dielo na javisko možno pokladať za odvahu a zároveň za lakmusový papierik, ktorý ukáže, kam až môže divadlo zájsť. Mnohí premiéroví diváci, ale aj samotní účinkujúci sú zvedaví, komu je Mechanický pomaranč určený. Je však isté, že to nebudú zábavychtiví teenageri z námestia, ani diváci Heddy Gablerovej, ale ani tí, ktorí cez prestávku opúšťali divadelnú sálu. Koho teda môže osloviť toto problémové dielo? Predovšetkým nadšených čitateľov Burgessovho románu a tých, ktorí si vopred „vygúglili“ informácie o pertraktovanom diele, ktoré už v čase jeho vydania, teda v roku 1961, vyvolalo na jednej strane obrovský obdiv a záujem, na strane druhej odsúdenie a dokonca zákaz premietania jeho filmovej podoby v réžii S. Kubricka.

Čo vyvoláva rozporuplné reakcie čitateľov či divákov Burgessovho diela? Krutosť zobrazenej mládeže, lepšie štrnásťročných detí, alebo fiktívna možnosť brainwashingu (vymývanie mozgu)? To je otázka, dotýkajúca sa výpovednej hodnoty diela a vo svete ju brali ako celok s pochopením, že bez jej prvej časti by neexistovala ani druhá. Ale to musí príjemca najprv rozumieť tomu, čo vidí a počuje. A tak sme sa dostali k nitrianskej realizácii Mechanického pomaranča v réžii mladého režiséra Juraja Augustína, ktorý má s podobným divadelným typom isté skúsenosti.

 Režisér umiestnil prázdny javiskový priestor do stredu hľadiska a obklopil ho z oboch strán divákmi, ktorých chcel tak vtiahnuť do krutého príbehu. Scéna bez kulís (Svatopluk Sládeček) umožňovala účinkujúcim voľný pohyb a zároveň vymýšľanie najrozličnejších doplnkov a rekvizít, čo dodávalo príbehu dramatickosť a miestami aj vtip, ako napr. účinkovanie bojazlivých policajtov. Celá záťaž, teda nielen samotná hra, ale aj vytvorenie predstavy o prostredí, kde sa dej odohráva, sa preniesol na päticu mladých členov nitrianskeho divadelného súboru. Päť mladíkov predvádzalo nočné vystrájanie, sprevádzané hlučným vyspevovaním, hlasným pokrikovaním a neustálymi silnými zvukovými prejavmi. Celé prvé dejstvo sa nieslo v tomto hluku a neposkytlo divákom oddych. Zvolený spôsob hrania mal viacero nevýhod. Jednak sa stratila vzostupná línia príbehu, jednak v  hluku často nebolo rozumieť textu, ktorý bol navyše komplikovaný tzv. teenským slovníkom. (V origináli autor vytvoril slová komoliace ruštinu, v slovenskom preklade sa komolili anglické slová.) A navyše, v dôsledku obojstranného hľadiska diváci počuli text iba vtedy, keď bol herec obrátený k nim. Zvolený spôsob javiskového priestoru však umožňoval účinkujúcim voľný až  akrobatický pohyb a výmeny úloh, pretože každý z nich predstavoval viacero postáv.

V druhom dejstve sa scéna stíšila. Všetci zúčastnení sú už dospelí a adekvátne tomu sa aj správajú. Hlavná postava Alex (vo výbornom stvárnení Andrey Andrešičovej) sa polepší, resp. uzdraví vďaka vedeckému experimentu, ktorý úspešne vymýva mozog človeka a napokon zapríčiní aj jeho smrť.

 Keď sa uvažuje o orwelovskom charaktere Burgessovho diela, tak len o jeho druhej časti, lebo dnešné správanie teenagerov už nie je prejavom budúcnosti. Oveľa nebezpečnejší je brainwashing, ktorý môže z ľudí urobiť nemysliace stroje bez vlastnej vôle. Aj nitrianska inscenácia, keby bola o niečo jasnejšia, zrozumiteľnejšia, by na toto nebezpečenstvo markantnejšie upozornila.

Účinkujúci odviedli dobrú prácu. Náročne viacrolové postavy, kde muži hrali ženy a ženy mužov vyžadovali všestranné herectvo. Okrem B. Andrešičovej aj ostatné úlohy výborne zvládli Juraj Ďuriš, Roman Poláčik, Jakub Rybárik, Andrea Sabová a Marián Viskup.

Nitriansku podobu diela A. Burgessa Mechanický pomaranč treba pokladať za náročný divadelný experiment, na ktorý musí byť divák pripravený. Bez znalosti predlohy ťažko pochopí jeho závažnú výpoveď.  Predstavenie hodnotím 3 hviezdičkami.

Zriaďovateľ

Hlavní partneri

Rýchly kontakt

+421 37 772 15 77-9

Divadlo Andreja Bagara v Nitre
Svätoplukovo námestie 4
950 53 Nitra

Spojte sa s nami

Tento web používa na poskytovanie služieb a analýzu návštevnosti súbory cookie. Používaním týchto stránok s tým súhlasíte. Viac informácií.