OBSADENIE

Tvorcovia

POpis

Čierna groteska z časov krízy.

Začiatok je rovnaký ako v rozprávke Soľ nad zlato. Koniec zasa ako vaša najčernejšia nočná mora.

Na počiatku je kráľ, ktorý delí kráľovstvo trom dcéram podľa toho, ako veľmi ho milujú. Staršie dve dcéry nemajú problém  rozprávať pred obrovským publikom o láske. O cite,  ktorý možno ešte prednedávnom býval súkromnou vecou. Najmladšia s tým problém má. Namiesto toho, aby svoju lásku ukryla do metafory o soli ako v rozprávke, nepovie Learovi radšej nič. Mlčí. Dostane sa jej  rovnakej odmeny ako Maruške - kráľ ju vyženie. Tu sa však akákoľvek podobnosť s rozprávkou končí.

Kráľ Lear nie je rozprávka, ale čierna groteska o tom, ako pár zlých rozhodnutí privedie Leara i celú jeho krajinu na pokraj skazy. Morálnej, ekonomickej, politickej, kultúrnej. Z jeho neuvážených slov, ktoré vychŕli v hneve  pri delení krajiny,  nik nezistí, kto v novom štáte vlastne vládne. Nájde sa hneď niekoľko kandidátov. Jeden horší ako druhý. A tak v ovzduší spoločenskej neistoty a hospodárskej krízy sa ľudia začínajú správať ako zvieratá.  Mor násilia a brutality prenikne aj do tých najintímnejších rodinných vzťahov - tam, kde ľudia inokedy hľadali a aj nachádzali posledné útocisko pred nepriazňou dejín. Najslávnejšia scéna z Kráľa Leara hovorí o tomto úpadku najvýrečnejšie -  takmer nahý Lear, ktorého dcéry vyhnali z domu,  sa v hroznej búrke túla po pláni. Prišiel o všetko.  Jeho telo je vystavené besneniu počasia a ničím sa nelíši od zvieraťa. Shakespeare tu predstavuje prapodstatu a biedu človeka v jeho grotesknej nahote.  Nehostinnosť prírody tu súťaží s nehostinnosťou ľudí. Blesky z oblohy s tými bleskami, ktoré šlahajú z ľudských úst. Dunenie hromu s dunením vojnových bubnov. Besnenie živlu s besnením myšlienok, ktoré Learovi víria v hlave.

Na konci kráľa Leara nie je svadba ako v rozprávke, ale osem mŕtvol. A veľmi veľa otáznikov. Príbeh kráľa Leara je aj o tom, že veľké dejinné búrky nemusia vždy nevyhnutne prehrmieť. Že dunením hromov sa nie vždy prečistí aj vzduch. Že slnko, ktoré na konci búrky vykukne spoza mrakov, nemusí sľubovať pekný deň a  môže byť poriadne zubaté. Pretože tí, ktorí sa na konci príbehu  musia ujať moci,  majú na to ešte menšie predpoklady než tí, ktorí mali moc na začiatku a ktorí spustili celú tú lavínu nešťastia.

Divadlo Andreja Bagara uvádza hru v úplne novom preklade Ľubomíra Feldeka a s Mariánom Geišbergom v titulne postave.

Predstavenie trvá 3 h 20´

foto:

Videogaléria

galéria

Prispej Diskusia

Váše meno

Váš príspevok

Opíšte obrázok: OK

Všetky...