vstupenky
pozvanie
DVAJA ÚBOHÍ RUMUNI HOVORIACI PO POĽSKYDorota MASLOWSKA23.02.2012 o 18:30 štúdio cena: 7 €
20.03.2012 o 18:30 štúdio; zľavy EURO 26, ISIC cena: 7 €
21.03.2012 o 18:30 štúdio; zľavy Študentský klub SLSP cena: 7 €
OBSADENIE
Tvorcovia
| preklad | Bohdana Sprušanská |
| dramaturgia | Daniel Majling |
| hudba | Lucia Chuťková |
| kostýmy | Dorota Cigánková |
| scéna | Diana Strauszová |
| réžia | Júlia Rázusová |
POpis
Súčasná hra o realite a pocitoch dnešných mladých ľudí.
Na parkovisku pri benzínovom čerpadle obťažuje vodičov párik Rumunov. Sú odtrhaní, špinaví a potrebujú odviezť. Nikto sa k tomu nemá, ale oni sa poradia - unesú auto aj s vodičom...
Začína sa bláznivý, divoký trip nočnou krajinou - červené spätné svetlá áut, lacné motely a zapľuvané parkoviská. Dvaja úbohí Rumuni na svojej ceste spoznávajú nielen bizarné a komické postavičky malomeštiakov, ktorí sa skrývajú za maskou normálnosti, ale hlavne seba samých. S každým novým autom, ktoré si stopnú, sa divákovi odkrývajú ďalšie tajomstvá ich životov. Vysvitne, že dvaja úbohí Rumuni v skutočnosti žiadnymi Rumunmi nie sú a len sa za nich vydávajú. Prečo ale? Obaja majú veľmi pádne dôvody na to, aby sa stoj čo stoj dostali domov do Varšavy. Aké? Stihnú sa dostať späť k svojim starým životom včas alebo ich trip zavedie na miesto, odkiaľ už niet návratu?
Dvaja úbohí Rumuni sú príležitosťou porozprávať príbeh moderným divadelným jazykom, ktorý používa štylizovanú reč tela; je to príležitosť pre fyzické divadlo plné náznakov a metafor; príležitosť vytvoriť spektakulárnu inscenáciu so sugestívnou lynchovskou atmosférou nočných diaľnic a motorestov.
Autorka hry sa už ako devätnásťročná stala hviezdou poľskej literatúry. Román Rusko-poľská vojna vedená pod bielo-červenou vlajkou bol v Poľsku bestsellerom a Maslovskej vyniesol najprestížnejšiu poľskú literárnu cenu Nike. Dostala ju od čitateľov. Jej druhý román Kráľovnina šabľa ocenila rovnakou cenou odborná kritika. Premiéry jej divadelných hier sú kultúrnou udalosťou nielen v Poľsku, ale aj v Nemecku, Veľkej Británii, či v iných európskych krajinách. Divadlo Andreja Bagara uvádza hru v slovenskej premiére.
Premiéra 27.1.2012
Štúdio DAB
Predstavenie trvá 1h 40´
Videogaléria
galéria
Prispej
Diskusia
Ja som mal zazitok.DIVADELNY.Zavanul na mna smutok bezvychodiskovaosti mnohych dnesnych mladych ludi,dosledok rozvratenych rodin,deti vyrastajucich v nekompletnej rodine,dosledky nestastnych manzelstiev,ulety mladych hladajucich pevnu podu pod nohami .....marne a nenachadzajucich.....odraz mnohych mladych dnes...nezatvarajme pred sucasnym stavom sveta oci...je to v skutocnosti este horsie....a Maslovska je este dost mierna...a mam strach z toho ,ze sa to este viac prepadne k horsiemu....bohuzial....ved co sa deje vokol nas....chapem divadlo je pre niekoho len krasa a radost.....ale aj smutok a zrkadlo skutocnosti do divadla patri.....ja som odchadzal spokojny...podla mna vynikajuca inscenacia....dakujem
Meno: dodo20:07 | 21.02.2012
Viktor, kto len trochu pozná Maslowsku musel vediet co sa bude diat. Myslim ze uchopenie Razusovej je este velmi mierne. Pravda je, ze v dejovej linii sa divak asi tak hodinu dost straca. ;-) Inak Beth v P.S. presne pomenovala to, ako posobia jej riadky.
Meno: karol15:39 | 21.02.2012
myslím si, že drvivá väčšina si prečíta na čo ide do divadla.
a keďže divadlo o subjektívnom názore, každý si môže povedať to, čo chce, alebo ako to vidí a čo v tom našiel pre seba.
Meno: viktor14:17 | 21.02.2012
Pane bože veď ani do kina nejdete na všetko, ale si vyberáte žáner, hercov, režiséra. Prečo si myslíte že v divadle sa vám musí páčiť úplne každá každučká inscenácia? Veď pri filme si všetko prečítate a viete čo vás v kine čaká. Prečo to nerobíte aj keď idete do divadla, a potom tu kydáte na to, čo sa možno inému páči a našiel v tom niečo pre seba? Peter, čo?
Meno: Karol12:41 | 21.02.2012
Tiez to podla mna bolo najhorsie predstavenie ake som u Vas v divadle videl.Niektori ludia ani nevydrzali do konca a niekedy v polovici sa zdvihli a odisli prec.
Meno: Peter11:19 | 21.02.2012
Všetky...
Neviem, vidí sa mi že nespokojné hlasy majú problém skôr prehryznúť žáner hry, sociálnu vrstvu ktorú zobrazuje a jazyk akým hovorí. Nie je to "Dobrodružstvo pri obžinkoch" s ľudovými krojmi, írečitým jazykom a zvučnými pesničkami, ktoré zrejme divák očakáva. Je to proste niečo iné. Napriek tomu to ide mnohokrát hlbšie a viac sa to dotýka dnešných ľudí ako klasické hry v klasickom spracovaní. Zdá mi to dosť krátkozraké odsudzovať niečo na základe toho, že mi téma či prevedenie príde cudzie, alebo že tomu nerozumiem.
Meno: maťo09:06 | 21.02.2012
absolútne súhlasím s Beth.
Najmä s tou pseudo réžiou a dramaturgiou.
Ostatne, divadlo si vychováva svojich divákov samo. Na aké si ich naučí, prípadne nenaučí je na ňom.
A neviem, či toto bolo cieľom Dabu, ktoré nie je ani zďaleka také aké bývavalo. Čo ma úprimne mrzí...
a šaňa...hm...neviem, či rumuni... sa dajú sledovať a nechať na seba samého pôsobiť ako umenie...pretože umenie musí k nám najprv prehovárať, ak tomu tak nie je, tak je niečo zle.
Meno: viktor17:37 | 20.02.2012
absolútne súhlasím s Beth.
Najmä s tou pseudo réžiou a dramaturgiou.
Ostatne, divadlo si vychováva svojich divákov samo. Na aké si ich naučí, prípadne nenaučí je na ňom.
A neviem, či toto bolo cieľom Dabu, ktoré nie je ani zďaleka také aké bývavalo. Čo ma úprimne mrzí...
a šaňa...hm...neviem, či rumuni... sa dajú sledovať a nechať na seba samého pôsobiť ako umenie...pretože umenie musí k nám najprv prehovárať, ak tomu tak nie je, tak je niečo zle.
Meno: viktor17:34 | 20.02.2012
K reakcii prinuti cloveka aj naplutie do tvare, otazka je k akej. Ak su toto reakcie ake chceli tvorcovia hry vyvolat, tak potom dobre. Ale ja chodim do divadla pre nieco ine
Meno: Robo13:17 | 20.02.2012
Milá Beth, každý z nás vníma veci odlišne, pravda? Osobne si myslím, že analýza ničí celok. Z tvojho komentára som mala pocit, že "veríš v analýzu", že kritické rozpitvanie ti pomôže pochopiť celok. Nuž neviem, či sa tak stalo. Niekedy je možno fajn nechať umenie len tak pôsobiť a vnímať vlastné reakcie. Raz som mala možno podobný zážitok z koncertu jednej známej speváčky. Bolo v tom toľko bolesti, smútku, nihilizmu, že mi bolo potom fyzicky strašne zle. Nemyslím si však, že koncert bol nekvalitný. Súdiac podľa rozsahu tvojho komentára, aj na teba hra v tomto spracovaní silne zapôsobila. Mrzí ma, že ťa podnietila k často horkým vyjadreniam, ale je to reakcia... a o to predsa ide:)
Meno: Šaňa13:28 | 18.02.2012
Dramatický debut súčasnej poľskej autorky sa na Slovensku inscenoval po prvý krát a nitrianske Divadlo Andreja Bagara dalo priestor mladej nádejnej režisérke Júlii Rázusovej.
Vďaka informáciám, ktoré som poznala z kuloárov, som bola pripravená na to, že sa nejedná o tradičné činoherné predstavenie, na ktoré je nitriansky divák zvyknutý. Proces skúšania bol „iný a zaujímavý, plný tvorivých hier“ (resp. nepochopený a považovaný za absolútnu stratu času), čo sa odrazilo aj na výsledku.
Dramaturgicky sa na predstavení podieľal Daniel Majling, ktorého meno sa doposiaľ spájalo s najkvalitnejšími predstaveniami nitrianskeho divadla. Nanešťastie, titul, ktorý pojednáva o dvoch sfetovancoch „stratených v preklade“ sa stáva snáď prvým, pri ktorom nemal možnosť zaskvieť sa. Nemožno mu to však vyčítať: z hovna totiž ťažko upliesť bič (a je úplne jedno, či „shit“ je dramatický text, režisérka alebo herec).
Pod režisérskou taktovkou slečny Rázusovej boli aj ostatní členovia tvorivého tímu vystavení onej nepríjemnej úlohe.
Kostýmy Doroty Cigánkovej pôsobia ako vytiahnuté z kontajnera, čo je dozaista aj zámerom, ale aj v kontajneri sa dá hrabať s vkusom. Ja som si pri pohľade na tú prapodivnú zmes farieb a materiálov musela klásť otázku, či tie dámy nemajú výtvarné cítenie, alebo chcú použiť známe klišé a na javisko preniesť gýč, lenže sa im to nedarí.
Rovnako chaoticky pôsobí aj scéna Diany Strauszovej, ktorej koncept „vychádza z pôdorysu zákruty, ktorú nemusíme zvládnuť, ktorá nás môže niekam vyhodiť, môže to skončiť akokoľvek.“ Našťastie, svet je ohromné miesto kam sa narodiť a my, menej inteligentní diváci, máme možnosť prečítať si dodatočne recenzie, z ktorých sa to dozvieme.
V tejto zvláštnej spleti nakoniec hudba, ktorú napísala Lucia Chuťková, pôsobí ako najprepracovanejšia zložka celej inscenácie. Herci ju produkujú naživo priamo na javisku a krátia si tak (dosť dlhú) chvíľu do začiatku svojho výstupu.
Hra by sa pokojne mohla volať aj „Inak, inak, inak, za každú cenu inak a zaujímavo“. Titul, pri ktorom divák ako ja kričí o pomoc, je v skutočnosti zúfalým volaním po štipke pozornosti. Alternatívnosť a novátorstvo blúdia na tŕnistej ceste za pochopením a po tridsiatich minútach k sebe pojmú ako túlavého psíka predponu pseudo-. Ďalšiu hodinu má potom divák na to, aby zhodnotil svoj vzťah k divadlu, k životu, aby sa zamyslel nad tým, čo treba ešte v ten- ktorý deň urobiť, aby si vyskúšal, že na tvrdých stoličkách v Štúdiu DAB sa nedá pohodlne driemať a aby poprosil Boha o ochranu od takýchto zážitkov.
Tí, ktorí v živote nevideli nič podobné, môžu sa nazdať, že ide o akési vyššie umenie alebo si budú dokonca vyčítať, že na takýto zvláštny titul nemajú dostatočný intelekt. Vyjadria svoju ľútosť nad tým, že nie sú v tejto oblasti adekvátne vzdelaní a preto neboli schopní porozumieť všetkým nuansám, ale v konečnom dôsledku ohodnotia predstavenie kladne, aby sa nezahanbili. Druhý krát však neprídu: toto nie je predstavenie pre nich.
Pretože ak má človek všetkých päť pohromade a aspoň minimálnu skúsenosť s alternatívnym divadlom, dokáže rozoznať avantgardu od hry na avantgardu a napodobenine nemá záujem venovať pozornosť. A ak tú skúsenosť nemá, po zhliadnutí tohto kusu ju nenadobudne a pravdepodobne ani o to nebude mať záujem.
Ja sa preto pýtam: koho má tá hra osloviť? Mladých feťákov? Starých feťákov? Psychiatrov? Júliiných príbuzných a fanúšikov Turjanovej? Alebo ľudí, ktorým postačí, že sa zabavia prostredníctvom svojich asociácií? Pokiaľ si chcem ulietavať na nejakom halucinogénnom zážitku, zapálim si jointa, keď chcem poéziu, budem čítať básne a ak sa chcem zabaviť na Renáte Ryníkovej, budem krvopotne hľadať inú cestu ako je opätovná návšteva tohto predstavenia. Lebo ťažko povedať, komu je hra určená, ale ľahko povedať, že mne nie.
Predstavenie Dvaja úbohí Rumuni hovoriaci po poľsky nie je nedobré. Je nudné. A to je omnoho horšie. Režijné počiny Sveťa Sprušanského sú aspoň zlé a teda poburujú a vyvolávajú diskusiu. Táto inscenácia ma však po krátkej chvíli prestáva baviť, lebo jej nerozumiem a nech sa akokoľvek snažím pochopiť druhý a tretí plán (ktorý tam niekde musí byť, lebo inak nevidím dôvod na takýto spôsob inscenovania), nedarí sa mi to. Chvíľu obviňujem samu seba z hlúposti a nízkeho IQ aj EQ, chvíľu režisérku z neschopnosti podať divákovi vec čitateľnou formou a túto dilemu uzatváram tým, že absolútne rezignujem.
V snahe dopátrať sa k tomu, o čom to celé vlastne bolo, našla som Rázusovej slová:
"Z textu som si vytiahla pre mňa najzaujímavejšiu tému, a to, či je budúcnosťou fungovania našej generácie niečo ako rodina.“ Téma naozaj zaujímavá, priam dojemná, ale, žiaľ, opäť nečitateľná. Tak ako XY ďalších vecí, počnúc kostýmom barmanky (bola to vôbec barmanka?) a končiac billboardom, ktorý sa týči nad scénou ako symbol.. čoho? Pre mňa symbol absolútneho vzďaľovania sa divadla od diváka.
Pri všetkej úcte k hercom a tvorivému tímu ľutujem čas (= peniaze) a energiu, ktorá vychádza navnivoč. Z predstavenia si zapamätám len veľmi málo a aj to len vďaka tomu, že som bola na isté momenty vopred pripravená, alebo naopak, že mi niekto dodatočne vysvetlil, o čo malo (asi!) ísť. Keď potom odchádzam z divadla, pred očami mám len neurčitú spleť farieb a výkrikov a na srdci a teda i na jazyku jedno veľmi určité slovo. Je odvodené od nadávky a končí na –ina.
P.S. Napriek tomu, že tieto riadky pôsobia ako citový výlev zakomplexovanej neúspešnej kritičky (herečky, režisérky...), mal by z nich prehovárať predovšetkým
smútok z toho, čo sa v DAB deje,
sklamanie z toho, že sa z repertoáru vytrácajú tituly klasickej drámy a v neposlednom rade
strach z toho, že na Slovensku začne po ére pseudodramaturgie aj éra pseudoréžie.
Meno: Beth18:54 | 10.02.2012
no tak toto evidentne nie je pre kazdeho... pre mna osobne obrovsky prinos, invencia a ponatie veci nadrzo, ako by niekto lial kyselinu na ignorantov :D ja len dufam, ze pseudokultura nasich divakov a hlavne ich strasne pozerstva neodradia dabko od uvadzania takychto hier. netvrdim, ze to bolo dokonale, ale tak ako v zivote - ide o podstatu, nie? ;)
Meno: smoklik09:08 | 02.02.2012
Konecne novy vietor do mutnych vod slovenskeho divadla! Ked sa clovek prenesie cez drsny, niekedy vulgarny text objavi silne paralely a v detailoch vyhrane sceny podskrtnute skvelymi hereckymi vykonmi. Vdaka za silny zazitok, je o com rozmyslat.
Meno: Adrian00:18 | 02.02.2012
Úprimne - najhoršie predstavenie aké som v DAB videl.
Meno: Juraj14:50 | 01.02.2012
Uz davno som nesiel z divadla s takou zlou naladou ako po tomto predstaveni. Zlepenina nechutnych, vulgarnych (vacsinou nasilu, len aby bolo), depresivnych a spolu nesuvisiacich dejstiev, ktore vyustia do konca, ktory cele toto nevydarene predstavenie vobec nevylepsi, skor naopak.
Meno: Robo20:12 | 31.01.2012
Po dlhej dobe sa ma v nitrianskom divadle a celkovo v divadle nieco naozaj dotklo!Dakujem za dramaturgicky vyber ako aj spracovanie.
Meno: Sylvia.P21:39 | 30.01.2012
Aj mne sa chcelo kričať: ale dosť! Herci hrali naplno, hrou som sa prebíjal. Všetci sa museli stále zvíjať? Keď hlavní hrdinovia na záver vravia o svojom živote, tak to bolo OK. Tá hra asi nebola zlá. O živote, ktorý je zmätok. Ale ten chaos na scéne ma odrovnal.
Meno: Dano Daniš21:13 | 30.01.2012
Po 15 minutach som sa nevedela dockat, kedy sa to ukricane, depresivne a nervy drasajuce predstavenie skonci... od Lyncha to ma daleko - ten prinuti cloveka premyslat, vtiahne ho do rozpytvavania videneho, no tato hra len drasa nervy neustalym zjapanim (az na kratky monolog hlavnej predstavitelky, kedy rozprava o svojom zivote prostitutky). Cele to na mna posobilo nepresvedcivo, napriek tomu, ze ucinkujucich hercov poznam z mnohych hier ako skutocne dobrych. Reziserka by si asi mala pozriet toto predstavenie s divakmi - aby precitila aspon ciastocne, co asi prezivaju pri zhliadnuti tejto hry. Myslim, ze pozitivne, ci duchovne bohate emocie to asi nebudu...
Meno: zuzana20:59 | 30.01.2012
Nie hru, ale knihu som čítala. Inscenácia vyvolala vo mne rozpaky, najmä prvé dve tretiny. Zmes kadejakých nápadov, ktoré ma odpútavali od toho o čo v hre ide. Až pred záverom ma to zaujalo. Herci super, najmä K. Turjanová a J. Rybárik. Fajn hudba. Super, že je to súčasný text. Držím inscenácii palce.
Meno: janulka17:52 | 26.01.2012
Á, ja myslím, že, podarilo sa.
Ide to do duše. Smutné aj veselé, smutné.
Meno: karol12:47 | 26.01.2012
Som veľmi zvedavá na réžiu Rázusovej, čítala som o nej ako o mimoriadnom zjave mladej réžie.
Meno: Alena08:27 | 30.09.2011
