Zlatý drak

Zlatý drak

Premiéra7. 11. 2014
Dľžka1:40 hod.
Scéna Štúdio
Derniéra18. 12. 2015
Počet repríz 20

divadelný príbeh z čínsko-vietnamsko-thajského fast foodu

Čo majú spoločné naše životy s mladým Číňanom, ktorý servíruje thajskú polievku v blízkej reštaurácii rýchleho občerstvenia? Sú naše osudy poprepletané? A ak áno, tak ako? Sme pripravení všetky tie náhody, súvislosti a závislosti, pre ktoré sú naše životy také zraniteľné a ktoré bez problémov prekračujú kontinenty, chápať ako možnosti? Ako by ste sa napríklad zachovali, keby ste v polievke našli deravý zub iného človeka?

Miestom hry je čínsko-vietnamsko-thajský fast food „Zlatý drak“. Tu kliešťami na kov v stiesnenej kuchynke medzi syčiacimi plynovými horákmi vytrhnú boľavý zub mladému Číňanovi bez povolenia na pobyt. A zub letí a letí... A nedopatrením skončí najprv v thajskej polievke a napokon v ústach letušky, pravidelnej zákazníčky reštaurácie, z ktorej si obyvatelia z blízkeho okolia brávajú jedlo aj domov. Odrazu ktosi rozpráva príbeh o hladnej lúčnej kobylke, ktorá sa cez zimu stala obeťou mravca. V tejto súvislosti sa nám ako bolestne podobný javí osud malej Aziatky, ktorá po opustení svojej tmavej izbičky vbieha do náručia opitému kamarátovi majiteľa potravín. Ten chce okúsiť štipku jej exotickosti. Žiaľ, bezohľadne. Krehké veci sa lámu až priveľmi ľahko. 

Ako rozpovedať príbeh ilegálnych prisťahovalcov, ktorí sa pohybujú mimo zákona a ktorí nemôžu zájsť k zubárovi, keď ich rozbolí zub, ani na políciu, keď ich niekto núti k prostitúcii  alebo keď ich milenec bije a zároveň miluje až na smrť? Ako opísať paralelný svet migrantov, natlačených v katakombách blahobytu, ktorí sa starajú o naše spokojné bruchá, či ako kuchynskí gigolovia alebo sexuálne otrokyne? Ako sa to dá opísať bez toho, aby sa autor nezamotal do sociálneho gýča ako do ázijských ryžových rezancov v čínsko-thajskej reštaurácii „Zlatý drak“?  Schimmelpfennig všetky hroziace nebezpečenstvá zažehnal tým, že svoju hru epicky schladil a pridal do nej rozprávkové ingrediencie, vtipnú štipku soli, ostré čili korenie prekvapenia a scény rozkúskoval ako suši maki. Výsledok je poetický, brutálny, dojímavý, záhadný i zábavný.
(Christopher Schmidt, Programm des Berliner Theatertreffens 2010)

Roland Schimmelpfennig, momentálne najhranejší súčasný nemecký dramatik, ktorého hry uviedli vo viac než štyridsiatich krajinách sveta. Typickou črtou jeho hier je prekvapujúci strih a lakonický, láskavý pohľad na ľudí. S poetickou ľahkosťou a prostredníctvom inovatívnych rozprávačských foriem spochybňuje ustálené vnímanie času, priestoru, pohlavia a pôvodu. V jeho textoch prebleskujú prvky fantastickosti, hrôzy, ako aj veľké témy súčasného sveta. Roland Schimmelpfennig divadelnými hrami nič nevysvetľuje, práve naopak, svojim protagonistom a príbehom ponecháva punc tajomna a hravosti. Diváka privádza nie k identifikácii s hrdinami, ale k vnímaniu ich svetov a problémov.

V „Zlatom draku“ upriamuje Schimmelpfennig svoju puzzle poetiku na žáner sociálnej drámy.

A darí sa mu vyslobodiť ho zo zapáchajúceho kúta realizmu. No pri všetkom tom odstupe a abstrakcii ho celkom nezneškodňuje. V krátkych, trpko-komických epizódach rozpráva Schimmelpfennig o temných stránkach nášho globalizovaného sveta, o bohapustom vykorisťovaní, náruživosti, ilegalite a brutalite... O tom, ako v tej svojej skratkovitej moderne dnes všetci navzájom súvisíme, hoci by sa nám mohlo zdať, že sa nás vôbec netýka osud nejakého ázijského pomocníka v páchnucej kuchyni. Až kým nám raz v polievke neskončí jeho vlas, či dokonca zub...“ 

Autor

  • Roland Schimmelpfennig 

Réžia

  • Svetozár Sprušanský

Preklad

  • Katarína Motyková

Scéna a kostýmy

  • Dorota Cigánková

MLADÝ MUŽ (Ázijec, starý otec, lúčna kobylka,čašníčka)

STARÁ ŽENA (Ázijka, vnučka, mravec, majiteľ predajne potravín Hans)

MLADÁ ŽENA (Ázijec s boľavým zubom, muž v pásikavej košeli, Barbiefucker)

STARÝ MUŽ (Ázijec, mladík, druhá letuška Eva)

MUŽ (Ázijec, žena v červených šatách, prvá letuška Inge)

Svet, v ktorom hrá každý svoju postavu

Miroslav Zwiefelhofer 13. máj 2015

Roland Schimmelpfennig je typom autora, ktorého kvality spočívajú v nesmiernej remeselnej zručnosti a premyslenom formálnom zvládnutí reflektovanej témy. Aj vďaka tomu dnes patrí v nemeckej jazykovej oblasti medzi najuvádzanejších súčasných dramatikov. Iba od roku 2000 uviedli divadlá premiérovo 26 jeho textov. To je nadpriemerné číslo aj na takú krajinu ako Nemecko, kde je písanie hier na objednávku divadla omnoho rozšírenejšie než u nás.

Výsledkom objednávky je aj jeho hra Zlatý drak, ktorú počas tretieho dňa festivalu Nová dráma/New drama 2015 uviedlo v réžii Svetozára Sprušanského nitrianske Divadlo Andreja Bagara.

Schimmelpfennig je výnimočný divadelný remeselník, no zároveň sa mu darí zachytiť témy rezonujúce v spoločnosti. Ideálnym príkladom môže byť práve tento dramatický text. Zlatý drakrozpráva príbeh o bežnom nemeckom bytovom dome, kde sa stretávajú letušky cestujúce z kontinentu na kontinent akoby sa jednalo o pár zastávok MHD, ázijská reštaurácia zamestnávajúca ilegálnych prisťahovalcov, či obyčajný nemecký manželský pár tesne pred rozvodom. Napriek tomu, že sa denne stretávajú, netvoria jeden celok, ale niekoľko paralelne vedľa seba existujúcich skupín. Zakuklení vo svojich svetoch si nevšimnú dokonca ani to, že jeden z ich susedov doma väzní sexuálnu otrokyňu. To, že nemecký dramatik (pravdepodobne podvedome) zachytil meniacu sa náladu v západnej Európe dokazuje fakt, že rok po svetovej premiére tohto textu, konštatovala nemecká kancelárka Angela Merkelová, že „...snaha o multikultúrnosť zlyhala, úplne zlyhala“. Jednotlivé etniká existujú vedľa seba, no namiesto vzájomného obohacovania sa uzatvárajú do seba.

Tematických línií by sa v texte dalo nájsť omnoho viac. Pre ilustráciu možno uviesť motív globalizovaného sveta, v ktorom rozhodnutia na jednej strane planéty priamo ovplyvňujú životy ľudí na tej opačnej. Tento aspekt hry podporuje navyše overený formálny prístup, v ktorom sa zdanlivo nesúvisiace príbehy postupne prepletajú, až splynú v jeden.
Nitrianska inscenácia interpretuje tento text primárne ako hru, ktorá vidí svet optikou sociálnych úloh. Každá z postáv príbehu má svoju spoločenskú rolu a v jej intenciách sa pohybuje. Napríklad jednoduchšia letuška Eva (Marcel Ochránek) má pomer so starším kapitánom lietadla (Jana Kovalčíková). Roly sú jasné, ona je Barbie, on Barbiefucker. Ona je submisívna, on dominantný. Ona mladšia, on starší.  Nejde pritom primárne o charakteristiku ich osôb, ale o úlohy, ktoré prijali a spoločnosť ich akceptuje.

Tento zámer režisér Svetozár Sprušanský zdôraznil obsadením jednotlivých postáv. Herci väčšinou stvárňujú postavy opačného pohlavia, rovnako sa pracuje aj s ich vekom. Na scéne tak divák vidí svet, ktorý je sám javiskom. Teatralita a civilný svet sú navzájom prepojené (preto sa napríklad na ilustráciu krvi využívajú červené stuhy). Samozrejme, tento inscenačný princíp kladie veľký dôraz na herecké výkony. Štruktúra hry nevyžaduje od hercov siahodlhé psychologizovanie, čo však neznamená, že nie je čo pokaziť. Naopak, nepresnosti v synchronizácii javiskového konania (či už medzi hercami navzájom alebo hercami a svetlom/reprodukovanou hudbou) vyniknú omnoho viac. Zvláštnu pozornosť si však zaslúži Juraj Ďuriš. Tomu sa dokonale darí balansovať medzi komickou a lyrickou polohou, čo sa počas bratislavského hosťovania odrazilo najmä v monológu starého otca.

Režijný koncept, ktorý si zvolil Svetozár Sprušanský, je veľmi zradný v jednom ohľade. Výrazná práca so sociálnymi stereotypmi a motívom prejavov teatrality v bežnom živote môže zvádzať k dezinterpretácii. Aziati s výrazným líčením očných liniek, či spomínané červené stuhy symbolizujúce krv sa totiž dajú vnímať aj ako neuveriteľne prvoplánový gýč. Zámerom je pritom, naopak, poukázať na kultúrne stereotypy (napr. o vietnamskom karaoke). Podobne je to aj v prípade spomínaného aspektu sociálnych úloh. V tomto ohľade môže napríklad interpretácia letušky Evy Marcelom Ochránkom pôsobiť ako extrémne povrchné využitie typu totálne tupého dievčaťa. Kľúč k tejto interpretácii sa však nachádza v momentoch, kedy Eva svoju úlohu hrať prestane. Marcel Ochránek tento typ opustí a divák vidí, že to bola Eva, kto hral úlohu oživenej Barbie, či rovno nafukovacej panny.

Zriaďovateľ

Hlavní partneri

Rýchly kontakt

+421 37 772 15 77-9

Divadlo Andreja Bagara v Nitre
Svätoplukovo námestie 4
950 53 Nitra

Spojte sa s nami

Tento web používa na poskytovanie služieb a analýzu návštevnosti súbory cookie. Používaním týchto stránok s tým súhlasíte. Viac informácií.