Piargy

Piargy

Premiéra18. 1. 2008
Dľžka2:30 hod.
Scéna Veľká sála
Derniéra4. 12. 2009
Počet repríz 33

magický príbeh vo veľkolepej scénickej freske o podobách ľudského údelu

Uprostred temných hôr leží osada Piargy. Tajomné príbehy jej obyvateľov nie sú ani trochu malebné. V osade miznú ľudia, zjavujú sa prízraky zo záhrobia a všetci sa bezuzdne oddávajú svojím telesným vášňam. Niet divu, že si túto osadu vyhliadol diabol... Počas fašianovej noci, kedy sa má v Piargoch narodiť Antikrist, príde náhly koniec! Osada Piargy nejestvuje. Zmizla za jednu noc, akoby ju čerti do pekla poodnášali...

Piargy sú príbehom o magickej fašiangovej noci, ktorá sa končí živelnou pohromou. V dome ženy ľahkých mravov sú zhromaždení ľudia. Chlapi pijú, mravy sa uvoľňujú, atmosféra medzi spotenými tancujúcimi telami hustne. Hneď vedľa izby s hlučnou spoločnosťou je druhá, tichšia izba, kde rodí hluchonemá žena, ktorá sa podľa rečí v dedine pozabudla s vlkom. Vo chvíli, keď v jednej izbe vrcholia orgie a v druhej žena rodí chlpaté mŕtve dieťa, prichádza náhly koniec. Piargy zasype lavína. Zo snehu sa vyhrabú len dvaja ľudia – muž a žena, ktorí majú zachovať očistený ľudský rod, novodobý Noe so svojou ženou.
Okrem ústredných dvoch - troch postáv sa siluety ostatných obyvateľov Piargov strácajú v hmle. Chceli sme preto s pomocou Margity Figuli, Františka Švantnera a Dobroslava Chrobáka dopísať pomyselnú kroniku tejto novodobej Sodomy; urobiť z piargovských chalúp stojacich pozdĺž cesty akési listy breviáru hriechov. Spoločným menovateľom vybraných poviedok sú preto mnohoraké podoby násilia, krutosti či hriechu, ktoré môžu vzniknúť vo vzťahu medzi mužom a ženou: nevera, manželstvo pre majetok, manželstvo preprestíž, psychické týranie kvôli neplodnosti, citový chlad, smilstvo, cudzoložstvo, vražda zo žiarlivosti, kupliarstvo, potrat, nedobrovoľný celibát, pornografia, atď. Tento breviár nepokrýva len rozličné typy hriechov, ale aj ľudí, ktorí im prepožičiavajú svoje telá. Je ich tu celá škála, celý bestiár- v Piargoch sa strtenete s dedinským bláznom, ale aj s modernou mestskou ženou so vzdelaním a vzťahom k literatúre; s povoľnou nymfomankou, ale aj so zatrpknutým askétom; otrhaným tulákom, ale aj s bohatým fabrikantom; s farárom, ale i diablom; s divovhom, ale i s panskou vychovávateľou. Mieša sa tu svet reálny s fantastikou, javy pozemské s nadpozemskými a záhrobnými, veci všedné s magickými.  
 

Autor

  • F. Švantner
  • M. Figuli
  • D. Chrobák

Réžia

  • Roman Polák

Kostýmy

  • Peter Čanecký

Scéna

  • Jaroslav Valek

Pohybová spolupráca

Hudobná dramaturgia

  • Roman Žiaran

EVELÍNA

JAŠEK MIHÁLIK

TETA UĽA

STARÝ CHOMA

ONDRIŠ CHOMA

EVA HALAHÍJOVÁ

KARO PLŽÚCH

MICHAL VRBICKÝ

FABRIKANT VRBICKÝ

DARA VRBICKÁ

BORA CIRBUSOVÁ

SPROSTÁ LÉNA

MAGDUŠA

STARÝ ĎURČIAK

MACO ĎURČIAK

ZUZANA ĎURČIAKOVÁ

FAKTOR

Anna Beláňová

ETELKA

KATA

MAGDUŠIN ŠTUDENT

KOMPARZ

SLOVENSKÁ APOKALYPSA

Mária Fekar Jenčíková 18. január 2008

Slovenská dedina, to nie je iba maľovaná kolíska, vyšívané kroje, írečitá reč a trávnice, čo sa ponad chrbty pracovitého ľudu ťahajú. Slovenská dedina to je aj ohováranie, incest, vraždy a ďalšie človeku blízke porušovanie prikázaní. Hriech, ktorý je v tvorbe slovenských naturistov potrestaný. Lebo, iba to prežije, čo sa v súlade s prírodou koná, aj keď práve pud - to živočíšne v človeku, narobí najviac rozbrojov. 

Tak Piargy zavalí lavína vo chvíli, keď sa rodí Antikrist. A zachránia sa iba dvaja. Tí, čo sú bez viny. On - Ondriš Choma (Daniel Fischer) a Ona - Eva Halahíjová (Alena Pajtinková) z Chrobákovej Poviestky (aj keď lavína zasypáva Švantnerove Piargy).

Medzitým sa však dejú iné katastrófy, v ktorých sa vystriedajú postavy z troch Švantnerových, štyroch Chrobákových a jednej prózy Margity Figuli. Režisér Roman Polák s dramaturgom Danielom Majlingom sa nimi inšpirovali a stvorili slovenskú dedinu, ktorú osídlili rôznorodými postavami: od dedinského blázna – Sprostej Lény (Daniela Pribulová), cez zmyselnú Magdušu (Zuzana Porubjaková), cudzoložnú manželku Zuzanu Ďurčiakovú (Zuzana Moravcová), stelesnenú nevinnosť, ktorú osud zlomí v kurvu - Etelku (Dominika Zeleníková), intelektuálku Boru Cimbusovú (Kristína Turjanová) až po starostlivého otca i otca ignoranta. Nechýba farár (Peter Kadlečík), fabrikant (Ivan Vojtek st.), spravodliví dobráci aj intrigáni a ohovárači, drevorubači, sedliaci, ani tajomní cudzinci. 

Polák s Majlingom motívy a postavy z textov trojice prozaikov slovenskej lyrizovanej prózy nastrihali, vytrhli ich z kontextov a preskupili v novom tvare. Láska, vášne i krutosť zmietajú ľuďmi na tejto dedine, do ktorej z Argentíny prichádza Anna Beláňová (Švantner: Zhanobená krv), čo podrezala muža, bezdetná banková úradníčka Evelína (Chrobák: Silueta) i vychovávateľka Bora Cirbusová (Figuli: Strmina), ktorá má vychovávať fabrikantovu dcérenku, a tak ako jeho mŕtva žena sa zaľúbi do jeho brata - farára. Všetko sa to mieša vo virvare motívov. 

Dej sa striedavo odohráva v dedine, horách i na píle, kde muži rôzneho veku a zámerov túžia po ženách z dediny. Mimomanželské vzťahy nie sú ničím výnimočným (súloží sa aj na javisku), bezdetnosť doháňa ženy k šialenstvu a krutosť má aj iné podoby. 

Polák s Majlingom však komplikovanú schému vyložili zrozumiteľne - rozprávajú príbeh, ktorý má svoje tajomstvá i zákonitosti. Množstvo motívov kúskuje dej takmer filmovými strihmi. 

Tak z časového aspektu, ako aj z hľadiska vnímania si situáciu nakoniec skomplikovali. Príliš veľa motívov a rozkošatenie tém potrebovali uzavrieť. Pri vyvrcholení jednotlivých motívov, ktoré ústia v tragédii, však docielili opačný efekt. Hrôza a tragédia sa zmenila na frašku, keď na javisko v jednom obraze prichádzajú rôzne dokaličení mŕtvi s krížmi a skrvavenými telami. Aj keď je menej niekedy viac a adaptácia je na mnohých (v prevahe) miestach inšpiratívna, situácie sú nápadité.

Väčšina hercov je výborná, aj keď ich repliky niekedy zvádzajú k prehnanému pátosu – ako v prípade Daniela Fischera (Ondriš Choma), ktorý opakuje verše v biblickej češtine a situácie príliš prežíva. Zväčša však herci majú nadhľad a ironické komentáre inscenáciu odľahčujú – napríklad v prípade Evelíny Evy Pavlíkovej.

V nádherných ľanových kostýmoch Petra Čaneckého pôsobia herci ako zo šúpolia upletené vášne. Prepásané detaily a čepce robia z výpravy nielen nádhernú, ale aj veľmi funkčnú zložku, ktorá jemne naznačuje prostredie a zároveň je vhodná do abstraktnej scény Jaroslava Valka. 

Scénický výtvarník posúvaním troch postupne sa zmenšujúcich hranatých portálov, výsuvnej plošiny, projekcie a niekoľkých nevyhnutných predmetov, vyčaril neuveriteľne rôznorodé prostredia, do ktorých dostal aj živly - oheň a vodu. Nádherne konkrétna práca s abstrakciou, svietením a predstavivosťou.

Inscenácia má svoje nedostatky predovšetkým s množstvom - najmä motívov, ktoré sú niekedy pomerne krkolomne sceľované. Nie celkom šťastné je kumulovanie nešťastí a zhromažďovanie dokaličených postáv na cintoríne. Aj tajomstvá zrazu nadobúdajú príliš reálne kontúry a mystickosť je priam „hmatateľná". Piargy, alebo 365 dní Sodomy Romana Poláka a Daniela Majlinga ponúkajú originálny pohľad na slovenskú lyrizovanú prózu, bez toho, aby sa jej tvorcovia otrocky pridŕžali. Na javisko dostali jej esenciu a ponúkli ju v nádherne čistej vizuálnej forme.

Zriaďovateľ

Hlavní partneri

Rýchly kontakt

+421 37 772 15 77-9

Divadlo Andreja Bagara v Nitre
Svätoplukovo námestie 4
950 53 Nitra

Spojte sa s nami

Tento web používa na poskytovanie služieb a analýzu návštevnosti súbory cookie. Používaním týchto stránok s tým súhlasíte. Viac informácií.