Z rúčky do rúčky

Z rúčky do rúčky

Premiéra6. 11. 2015
Dľžka2:50 hod.
Scéna Veľká sála
Cena 12 - 15 €
Počet repríz 53

situačná komédia zo súčasnosti o zneužívaní sociálneho systému

Situačná komédia zo súčasnosti – o tom, ako to dopadne, keď kontrola zo sociálneho úradu nečakane prepadne človeka, ktorý v sociálnom systéme objavil diery a prešmyčky a  bohato ich pre seba využíva.

Jeden z renomovaných anglických kritikov o hre napísal: „komediálny chaos a kolotoč sa krúti v strhujúcom tempe,  pri ktorom diváci doslova ručia smiechom.“ 

Súčasný britský dramatik a filmový scenárista Michael Cooney je syn úspešného komediálneho dramatika Raya Cooneyho, ktorého komédie 1 + 1 = 3 a 2 + 2 = 5 dlhé roky úspešne zabávali spokojných divákov aj v našom Divadle Andreja Bagara v Nitre.

Aj Michael Cooney využíva vo svojich fraškách osvedčené postupy a prostriedky svojho otca, najmä nosnú východiskovú situáciu, ktorá sama o sebe je dostatočne komická a bláznivá. Do nej nechá v najneočakávanejších okamihoch vstupovať množstvo postáv s najrozličnejšími cieľmi a zámermi čím rozohráva kolotoč zámen, omylov a situačných gagov – až do absurdne vtipného vyvrcholenia príbehu.

Divák sa až do absolútneho vyčerpania smiechom skvele zabáva.

Hlavným hrdinom bláznivej komédie Z rúčky do rúčky je Eric Swan, ktorý vlastne úplnou náhodou zistil, že sociálny systém štátu má svoje výrazné trhliny a že ich môže celkom ľahko a dobre využívať na zlepšenie svojho rodinného rozpočtu. Divák ho zastihne vo chvíli, keď mu jeho podvody začnú prerastať cez hlavu. Jeho dom práve navštívil až príliš pedantný úradník zo „sociálky“ s dotieravými otázkami a požiadavkami. A nielen to! Sú tu ďalšie a ďalšie bizarné postavy: manželka, ktorá objavila v skrini podozrivú dámsku bielizeň, prehnane starostlivá zamestnankyňa ústavu sociálnej starostlivosti, podivný psychoanalytik, menej chápavý kamarát, zadubený pracovník pohrebnej služby, strýko pracujúcí na patológii a ďalší. Ericova zúfalá snaha zachrániť sa a zvládnuť vzniknutú komplikovanú situáciu rozohrá iskrivú a dynamickú komédiu plnú situačného aj slovného humoru, ktorá nikomu na javisku, ale ani v hľadisku nedovolí spokojne odpočívať. Divák totiž v každej minúte podlieha zvodom smiechu a oslobodzujúceho humoru. Všetky postavy sú svižne napísané, dávajú hercom dokonalú príležitosť na vybrúsené komediálne výkony a divákovi možnosť zažiť herecký koncert kvalitnej zábavy.

Foto: Peter Jurík 

 

Autor

  • Michael Cooney

Réžia

  • Stanislav Slovák

Preklad

  • Alexandra Ruppeldtová

Kostýmy

  • Andrea Kučerová

Dramaturgia

  • Svetozár Sprušanský

Scéna

  • Jaroslav Milfajt

Hudba

  • Karel Cón

Choreografia

  • Martin Pacek

Linda Swanová

Norman Bassett

Mr. Jenkins

strýko George

Sally Chessingtonová

Dr. Chapman

Mrs. Cowperová

Mr. Forbright

Brenda Dixonová

Majstrovská návšteva v DAB v Nitre

TV Central 31. máj 2016

 

 

Aj žánrovka je umenie

Miroslav Zwiefelhofer 2. máj 2016

Meno britského dramatika Raya Cooneyho je slovenským divákom pomerne dobre známe. Dva diely Poplachu v hoteli Westminster čiLekárske tajomstvo už naplnili nejednu divadelnú pokladňu. Nitrianske Divadlo Andreja Bagara sa však rozhodlo inscenovať text jeho syna Michaela, ktorého slovenský preklad znie Z rúčky do rúčky (Cash delivery) a... a jablko nepadlo ďaleko od stromu.

Nie tak dávno bolo zvykom, že recenzie na inscenácie podobného typu textu, akým je Cooneyho Z rúčky do rúčky, sa najmä pri nitrianskom Divadle Andreja Bagara začínali vetami o tom, že z umeleckého hľadiska nejde práve o ambiciózne veľdielo.

Text sa pohybuje presne v mantineloch „dverovej komédie“ a robí to s veľmi slušnou remeselnou zručnosťou. Eric Swan ako predstaviteľ strednej triedy si dlhodobo vylepšuje rodinný rozpočet tým, že jednu zo svojich izieb prenajíma. Rýchlo sa však dozvedáme, že bol pred časom prepustený z elektrárne. Náhoda chcela, že objavil množstvo výhod britského sociálneho systému a vytvoril niekoľko fiktívnych identít, na ktoré poberal rôzne dávky. Paradoxne problémy začne spôsobovať práve to, keď sa jednu zo svojich fiktívnych postavičiek rozhodne usmrtiť. Pre štátne inštitúcie totiž ani smrť neznamená koniec finančnej podpory. Situácia sa samozrejme začne komplikovať. Swan musí vo svojom dome naraz „zmenežovať“ komédiu pre pracovníka sociálneho úradu Jenkinsa, dobrovoľníčku, ktorá pomáha s vybavovaním pohrebu Sally Chessingtonovú, zamestnanca pohrebného ústavu Forbrighta, svoju manželku Lindu, partnerského poradcu Chapmana, ktorého priviedla do domu Swanova manželka Linda, Jenkinsovu nadriadenú Cowperovú, a na koniec aj snúbenicu aktuálneho (a reálneho) podnájomníka Normana Bassetta, Brendu Dixonovú. Práve Bassett sa veľmi rýchlo stane v daný deň Swanovým komplicom, pričom tretím do partie je George. Swanov strýko, ktorý pracuje ako vrátnik v nemocnici a pomáha mu predávať rôzne pomôcky. Tie sa v domácnosti ocitli, pretože na ne podľa diagnóz, ktoré si Swan vymýšľal, mali jeho postavičky nárok. A keďže sú medzi nimi aj parochne či podprsenky, práve tie spôsobili, že Linda začala podozrievať svojho muža z toho, že ho sexuálne nevie uspokojiť a do domu zavolala doktora Chapmana.

Jednotlivé postavy sa samozrejme zjavujú presne v momentoch, v ktorých nemajú, Swan, Bassett a strýko George menia identity, vymýšľajú historky a zdôvodnenia, pričom stupňujúci chaos sa na záver logicky zrúti. Ak v súvislosti s Cooneym tvrdím, že Z rúčky do rúčky nie je práve umelecky najambicióznejší text, rozhodne mu nemožno uprieť remeselnú zručnosť. Charaktery, dialógy, ani situácie nepôsobia silene, naopak fungujú veľmi prirodzene a v podstate sa im darí skrývať tisíckrát overenú štruktúru príbehu. Jediným miestom, kde cítiť, že príbeh sa musel podvoliť pravidlám žánru, je moment, keď sa Eric Swan rozhodne všetko priznať. Pasáž medzi Ericovým priznaním a pádom Jenkinsa zo strechy, vďaka ktorému sa všetky doklady usvedčujúce z podvodu rozletia po okolí, je jediným miestom, v ktorom text zbytočne rýchlo reťazí priznania, odpustenia a pod. Je to logická daň za to, že žáner vyžaduje absolútne harmonický koniec. Je jasné, že nakoniec sa vlastne nikomu nič nestalo a všetko dopadlo dobre. Práve v tomto však zároveň tkvie úspech tohto typu textu. Rodina ako základná hodnota, manželka, ktorá nakoniec svojmu manželovi vždy všetko odpustí a bude ho milovať, nech by bol akýkoľvek, to je to, čo najmä stredná vrstva chce vidieť. Závery, v ktorých si postavy nakoniec vždy uvedomia silu rodiny, sú napríklad jedným z dôvodov celosvetového fenoménu menom Simpsonovci.

Cooney navyše divákovi, ktorý chce vidieť presne tento typ posolstva, prináša ďalšiu linku, ktorá mu bude vždy konvenovať. Tou je práve komicky podaná, ale presne mierená kritika štátneho sociálneho systému. Je pritom úplne jedno, v ktorej krajine tento text divadlo uvedie.

To, že na tomto type textu nie je výtvarne veľmi čo vymýšľať, si uvedomoval samozrejme aj inscenačný tím. Scénograf Jaroslav Milfajt vytvoril scénu, ktorú tvorí interiér domu spĺňajúci tradičné predstavy o stredostavovskej mestskej britskej domácnosti s príslušným počtom dverí, ktoré umožnia rozohrať zodpovedajúci počet gagov. Na javisku tak vidíme vstupné schodisko a obývačku, ktorá tvorí arénu pre herecké výkony. Oceňujem však vtip, keď na pravú a ľavú časť proscénia umiestnil tabuľky s nápisom look left, resp. look right. 

Režírovať tento typ textu nie je až také jednoduché, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Na realizáciu zásadných režijných vkladov príliš miesta nie je a pokaziť sa dá veľa.

Režisérovi Stanislavovi Slovákovi sa však podarilo vytvoriť inscenáciu, ktorá spĺňa presne to, čo sa od nej očakáva. Typologické obsadenie postáv, tempo, timing, javiskové konanie, interakcia hercov, v podstate všetko funguje tak, ako má a diváci majú možnosť vidieť remeselne kvalitne odvedenú prácu, vďaka ktorej takmer tri hodiny inscenácie pôsobia, akoby išlo len o šesťdesiat minút. Ako umelo vsunuté pôsobia len niektoré akrobatické prvky, bez ktorých by inscenácia rozhodne prežila. Napríklad moment, keď Martin Náhalka (Eric Swan) drží za pás hore hlavou Martina Šalachu (Norman Bassett), pričom hlavy hercov sa ocitnú v rozkrokoch toho druhého.

Ak viackrát spomínam žánrové klišé, v jednom ide inscenácia proti stereotypom. Konkrétne obsadením postavy Erica Swana Martinom Nahálkom. Ten typologicky rozhodne nepatrí medzi hercov, ktorí človeku prídu na um pri obsadení postavy, ktorá bláznivo pobehuje a v poslednej sekunde zachraňuje všetko, čo sa dá. Hoci je toto obsadenie trochu prekvapivé, rozhodne nemožno tvrdiť, že by bolo krokom vedľa. Nahálka dáva Swanovi správnu mieru rozvahy, ktorá dáva tejto postave serióznejší rozmer. Úlohu „hlavného šaša“ tak preberá Martin Šalacha. Nie je to jeho prvá úloha, v ktorej potvrdil, že poloha zabávača, okolo ktorého sa točí primárna komika, je mu blízka. Hoci pôvodne je hlavnou postavou Eric Swan, nitrianska inscenácia delí hlavnú pozornosť medzi neho a Šalachovho Bassetta. Šalachov Bassett veľmi rýchlo opustí polohu nájomníka, ktorý len plní Swanove rozkazy. Nie je len jednou z figúrok šialeného kolotoča zámen, ale rovnocenne so Swanom ho začne vytvárať a ku koncu ho dokonca zvláda lepšie, než autor celého plánu.

Ak však niekto z hereckého súboru svojím výkonom skutočne šokuje, je to Roman Poláčik. Hoci táto postava ponúka istý vekový rozptyl pre jej predstaviteľa, aj tá najnižšia hranica stále leží desiatky rokov nad aktuálnym Poláčikovým vekom. Komédia, mladý herec, ktorý primárne nie je vnímaný ako komik, a navyše v postave, ktorá sa pohybuje od 50 rokov hore, nuž, to nemusí dopadnúť vždy najlepšie. V tomto prípade je však presný opak pravdou. Hoci strýko George nie je postavou, ktorá by mala najviac priestoru, rozhodne každý jeden výstup stojí za zapamätanie. Poláčik totiž dokáže pracovať s viacerými typmi komiky.

Bez zbytočného prehrávania pomocou držania tela vytvára vetchého starca, ktorému každý pohyb trvá neuveriteľne dlho, zároveň pracuje s moduláciou hlasu. V tomto smere sa zdá, že herec sa dokázal vyrovnať s tým, že vďaka výraznej tvárovej maske nemôže využívať mimiku, a to docielil práve detailnejšou prácou so spomínanými prvkami herectva. Vynikajúco u neho funguje aj situačný gag. Od istého momentu totiž George začne narážať do dverí, upadne do bezvedomia, následne sa zobudí, opäť narazí atď. Iste, nejde práve o vrchol intelektuálneho humoru, ale funguje výborne.

Podobne výrazný je aj Ivan Vojtek v postave Dr. Chapmana. Aj v tomto prípade mohol herec veľmi ľahko skĺznuť k zbytočnému prehrávaniu, no Ivan Vojtek sa so svojou postavou naopak vyhráva.

Dr. Chapman je evidentne transvestita, no Vojtek našťastie nestavia svoj prejav na prvoplánovej zženštilosti. Samozrejme v geste a reči tela tento aspekt odčítať možno, no primárne na javisku vidieť hyperaktívneho metrosexuála, ktorý jednak neobsedí sekundu bez pohnutia na mieste, jednak je z diania v dome čoraz viac nadšený, keďže vďaka rôznym zámenám žije v domnienke, že Eric Swan je ukážkový transvestita, ktorý má navyše pomer s vlastným strýkom.

Zvyšné herecké výkony sa pohybujú v mantineloch profesionálneho výkonu, voči ktorému nemožno mať výraznejšie výhrady (výnimku tvoria len v mimike zbytočne prehrávané reakcie na kolegov od Jána Grešša), na strane druhej, len ťažko definovať nejakú pridanú hodnotu, v ktorej by bolo možné charakterizovať osobitosť stvárnenia danej postavy hercom.

Z rúčky do rúčky je presne tým, čím chce a má byťRemeselne zručne napísanou, zrežírovanou a zahranou inscenáciou, ktorá diváka vtiahne do kolotoča šialených zámen a (najmä) slovného, ale aj situačného humoru. To, že ambície divadla, akým je DAB, by mali byť (a snáď aj sú) niekde úplne inde, už nie je jej chyba.

Alena Pajtinková, DAB Nitra, Z rúčky do rúčky

Magazine Lake 22. apríl 2016

Nitrianska herečka Alena Pajtinková zaviedla Magazin Lake do zákulisia Divadla Andreja Bagara. 

 

 

Z rúčky do rúčky v DAB v Nitre, premiéra

TV Central 25. november 2015

Premiéra bláznivej komédie v Divadle Andreja Bagara sa uskutočnila 6. novembra 2015. Malá ukážka načo sa môžete tešiť.

 

Z rúčky do rúčky v DAB v Nitre - RTVS

RTVS 2 19. november 2015

Dňa 9. novembra 2015 bola v relácii Správy z regiónov na RTVS: 2 uverejnená reportáž z premiéry komédie Z rúčky do rúčky. 

 

Ako vybabrať s dierami v sociálnom systéme

Jana Nežatická 18. november 2015

Prečítať recenziu TU. 

Z dverí do dverí a Z rúčky do rúčky

Martina Dudíková 16. november 2015

Nezastaviteľná záplava smiechu, búrlivý potlesk a skvelé výkony hercov. Tak by sa dalo charakterizovať nové divadelné predstavenie, ktoré malo svoju slovenskú premiéru v piatok 6. novembra.

Táto komédia, ktorú napísal svetovo známy Michael Cooney, zaručene nadchne každého, kto sa rád zabáva. Divadlo Andreja Bagara sa teda môže pýšiť ďalšou skvelou inscenáciou vo svojom repertoári. Celá divadelná hra rozpráva o tom, ako to dopadne, ak obyčajný človek nájde diery a nedokonalosti v sociálnom systéme a využíva ich vo svoj prospech. Ale čo ak ho nečakane prepadne návšteva zo sociálneho úradu?

Buch! Buch! Buch!

Najčastejší zvuk, ktorý vás bude počas predstavenia sprevádzať od úplného začiatku až do samého konca, je búchanie dverí. Celý dej sa totiž odohráva v jednej miestnosti, do ktorej vedie viacero vchodov. Predstavenie je teda typickým príkladom dverovej komédie, keď autor necháva do deja vstupovať postavy v tých najmenej očakávaných chvíľach. Všetko však do seba zapadá. Postavy sa objavia presne vtedy, keď si začínate myslieť, že dej sa už viac zamotať nedá. Táto situačná komédia baví ľudí po celom svete viac ako desať rokov. Najčastejšie je predstavovaná po názvom nájomníci pána Swana.

Celé je to veľká fraška!

Ústrednou postavou je teda Eric Swan, muž, ktorý pred istým časom úplnou náhodou zistil, že sociálny systém má mnohé nedostatky. Začal ich teda využívať vo svoj prospech, no časom mu to všetko začína prerastať cez hlavu. V jedno upršané ráno ho nečakane navštívi pracovník zo sociálneho úradu, pedantný pán Jenkins, ktorý mu kladie nepríjemné a zákerné otázky.

Eric si pomaly začne tkať pavučinu klamstiev, do ktorej sa postupne celý zapletie. Svojmu nájomníkovi Normanovi musí prezradiť svoje veľké tajomstvo. Ten je zhrozený, no do klamstiev sa zapletie tiež. Ich výmysly nemajú konca kraja a vzniká nespočetné množstvo vtipných momentov a gagov. Do toho všetkého sa začne motať prehnane starostlivá sociálna poradkyňa, krachujúci zamestnanec pohrebnej služby, Ericov strýko, ktorý je tak trošku spomalený, a aby toho nebolo málo, Ericova manželka príde s podozrením, že jej manžel je tranzvestita, preto k nim domov zavolá manželského poradcu.

Bravó pre všetkých hercov

Všetky postavy sú výborne napísané a hercom dávajú príležitosť na to, aby ukázali svojho komického ducha a možnosť improvizácie. V tejto divadelnej hre svoj herecký talent predviedli Martin Nahálka, ktorý si zahral rolu Erica Swana. Jeho manželku si zahrala hosťujúca herečka a speváčka Karin Olasová, ktorá si naposledy zahrala v Divadle Andreja Bagara pred 20 rokmi. Diváci sa taktiež bavili na skvelých hláškach samotného riaditeľa divadla,Jána Grešša. Nechýbala Eva Pavlíková, Roman Poláčik, Alena Pajtinková, Jana Kovalčíková, Ivan Vojtek a Branislav Matuščin. Avšak najväčší aplauz zožal predstaviteľ Normana, talentovaný Martin Šalacha.

Občas - nečas toto divadelné predstavenie vrelo odporúča. Ak ste sa ešte nesmiali takmer tri hodiny v kuse a chceli by ste to niekedy vyskúšať, skvelo vám v tom pomôže hra Z rúčky do rúčky.

Z rúčky do rúčky - premiéra v DAB v Nitre - reportáž TV Nitrička

TV Nitrička 16. november 2015

Reportáž z TV Nitrička k premiére bláznivej komédie Z rúčky do rúčky, ktorá sa konala 6. novembra 2015 vo Veľkej sále DAB. 

 

Hostia v štúdiu: Z rúčky do rúčky - Karin Olasová, Stano Slovák v TV Central

TV Central 3. november 2015

Hlavná protagonistka Karin Olasová a režisér inscenácie Z rúčky do rúčky Stanislav Slovák boli hosťami magazínu CENTRAL LIVE. 

 

 

 

Zriaďovateľ

Hlavní partneri

Rýchly kontakt

+421 37 772 15 77-9

Divadlo Andreja Bagara v Nitre
Svätoplukovo námestie 4
950 53 Nitra

Divadelný spravodaj

Newsletter

Spravodaj posielame raz za mesiac

Môžete sa kedykoľvek odhlásiť

Tento web používa na poskytovanie služieb a analýzu návštevnosti súbory cookie. Používaním týchto stránok s tým súhlasíte. Viac informácií.