Nová hra je divadelným spracovaním jedinej celovečernej komédia kultového dánskeho režiséra. Možno v nej zaznie aj hudba islandskej speváčky Björk.

NITRA. V Divadle Andreja Bagara intenzívne pracujú na naštudovaní novej premiéry s názvom Kto je tu riaditeľ. Režisérom je Ján Luterán, ktorý sa podpísal aj pod autorské predstavenie bývalých študentov VŠMU Bola raz jedna trieda. Komediálna  inscenácia sa úspešne zaradila do repertoáru DAB.

Tentoraz pôjde tiež o komédiu, nie však s prvoplánovým humorom.

Umenie, ktoré reflektuje samo seba

Ako povedal Ján Luterán, ide o divadelné spracovanie filmovej komédie Larsa von Triera. Je to jeho jediná celovečerná komédia s názvom Riaditeľ tohto všetkého. „Pre tohto dánskeho filmára, ktorého ľudia poznajú najmä z vážnejších či experimentálnych snímok, je to netypické dielo. Našej divadelnej adaptácii sme dali názov Kto je tu riaditeľ,“ povedal režisér.

Trier film podľa Luterána natočil úplne unikátnym spôsobom – pri výbere záberov a strihu mu ako keby náhodne pomáha počítač. „Tým sa Trier akoby zbavuje zodpovednosti za konkrétny vizuál filmu. Pre mňa osobne je toto dielo zaujímavé aj z toho dôvodu - a preto sme si ho aj vybrali - že mám rád divadlo alebo umenie, ktoré reflektuje samo seba a tu sa objavuje hlavná postava – herec,“ pokračuje Luterán.

„Je veľmi samoľúby, ambiciózny, ale nezamestnaný. Prahne po založení Gambiniho divadla. Gambini je v skutočnosti neexistujúca postava, je to akože jeho obľúbený dramatik. Trier sa v jednom rozhovore vyjadril, že keď išiel z festivalu v Cannes, zbadal na jednom kamióne, ktorý prepravoval jedlo, nápis Gambini. Povedal si, že to bude dobré meno pre fiktívneho dramatika.“

Bude v hre hudba Björk?

Hudbu k predstaveniu pripravuje režisér Luterán. Ako povedal, rád veci vytvára v procese tvorby inscenácie. „Mám niečo vymyslené, napríklad mám v pláne použiť výber zo skladieb islandskej speváčky Björk. Jednak súvisí s Trierom samotným -  hrala v jeho filme Tanečnica v tme, po druhé - pre hudbu samotnú, a po tretie - kúpiť firmu v predstavení príde islandský riaditeľ. Nie je to však isté, možno sa to nakoniec vyvinie inak,“ doplnil Luterán.

Doteraz spolupracoval len s troma hercami z jedenástich, ktorí sa predstavia v novej premiére. Je to pre neho nová skúsenosť. „Ja rád vychádzam z hercov samotných. Nie som typ diktátora, ktorý presne vie, čo a ako chce. Často som aj s kolegyňou Mariannou Ďurčekovou robil autorské veci, kde aj samotní herci prispievali svojimi nápadmi,“ doplnil Luterán.

Kostým ako prejav charakteru

Scéna a kostýmy v predstavení robí Michal Lošonský. Ako povedal, z Trierovej filmovej predlohy nič nepreberali. Charakteristickým prvkom scény sú všadeprítomné káble, vytvárajú akúsi štruktúru kancelárskych budov a ohraničujú javisko. „Na druhej strane sú schody, po ktorých sa „ide hore ťažko, ale dolu ľahko“, čo symbolizuje šmykľavka. Externé prostredia kancelárie vytvára v súčinnosti s hercom hracia konzola,“ vysvetlil Lošonský.

„V súvislosti s kostýmami sme nechceli, aby to boli uniformné, kancelárske odevy. Šiesti kreatívci sa prejavia práve oblečením, ktoré niečo hovorí o ich povahách a charakteroch. Nemajú na sebe dresscout, niekto si pre svoju dôležitosť vo firme môže dovoliť aj iný odev ako šedý oblečik.“

Smiech sebairónie bude najlepší

Dramaturgom hry Kto je tu riaditeľ je Daniel Majling. Zdôraznil, že surový prepis improvizácie hercov vo filme bol pre nich nepoužiteľný. Text trochu zhutnili, niečo zoškrtali a všetko divadelne učesali. „Trierovský duch je však v texte zrejmý, z filmového scenára sme dokonca zachovali Trierove komentáre na začiatku, v strede a na konci filmu, ktoré niektoré divadelné adaptácie vypúšťajú,“ prezradil Majling.

Podľa neho to nie je hra, ktorá útočí na city. Je to skôr predstavenie, ktoré má človeka prinútiť zamyslieť sa nad globalizáciou a liberálnym kapitalizmom. Hra sa na túto problematiku pozerá s nadhľadom.

„Je to spoločensko-kritická komédia. Boli by sme radi, keby z predstavenia odchádzal divák, ktorý sa zasmial, ale nie na bezduchej zábave, ale na niečom, čo ho prinúti rozmýšľať. Smiech sebairónie – nad tým, aký človek je a ako sa správa – to by bolo úplne najlepšie,“ dodal dramaturg.

SME NN Jana Černáková 14.05.2012