Ako pripomínajú tvorcovia, v Otcovi Goriotovi zobrazil Balzac silu otcovskej lásky, ktorá nepozná hranice. Goriot obetoval všetko svojim dcéram a tomu, aby im zabezpečil šťastný a bezstarostný život. Neexistovalo nič, čo by nebol schopný urobiť pre šťastie svojich dcér, a predsa sa mu nedostala späť ich oddanosť a láska. Zomiera v absolútnej chudobe a opustený.
Napriek tomu, že román je kritikou aristokratickej a meštianskej spoločnosti 19. storočia, príbeh otca Goriota, jeho čistej obety vo svete intríg a pretvárky, mocne rezonuje aj u dnešných čitateľov.
„Otec Goriot je svetová klasika, mnohí ju poznáme z povinného čítania, ale málokto si vie predstaviť, koľko zákutí ľudskej duše sa skrýva v tomto románe. Aj keď hráme hru v dobových kostýmoch, my sme sa do adaptácie s Danom Majlingom snažili vložiť čo najviac súčasnej psychológie. Hovoríme v nej o tom, že stále ide o peniaze, že ide o to, byť čo najvyššie v spoločnosti. To všetko poznáme aj z tejto doby. To, že život nie je o vzťahoch, láske, porozumení, ale o spoločenskom uznaní a o tom, ako mať viac peňazí, to je výkričník, ku ktorému nás môže táto hra dostať,“ skonštatoval režisér hry Roman Polák.
Ako pripomenul, inscenácia je určená pre široké publikum. „Hra môže byť varovaním pre mladých ľudí, ale aj pre tých starších, ktorí prostredníctvom nej môžu vidieť svoje tragédie a vzťahové vyprázdnenosti. To môže byť istá katarzia pre divákov,“ povedal R. Polák.
Mimoriadne zaujímavý a realistický príbeh hovorí o otcovskej obetavosti i ľudskej krutosti, o nevšímavosti. „Tá obeť, tá otcovská láska, to by mal byť ten veľký odkaz, s ktorým budú po predstavení odchádzať diváci. To je to očistné, to katarzné, čo môžu zažiť. Okrem toho sa môžeme tešiť aj na úžasnú výpravu a krásne kostýmy Petra Čaneckého. Takže inscenácia poskytne aj ohromný estetický zážitok,“ uviedla dramaturgička hry Lucia Mihálová.
Otec Goriot je rozsiahly román, tvorcovia jeho divadelnej adaptácie v nej zachovali tú najdôležitejšiu dejovú líniu a motív otcovskej lásky. „Určite sa muselo niečo vynechať, tak ako to pri dramatizácii býva. Ak je niečo v románe príliš rozsiahle, opisné a sprostredkováva to atmosféru, my to v divadle musíme ozvláštniť zaujímavou dramatickou situáciou. O to sme sa snažili, vytvoriť sled dramatických zaujímavých situácii, ktoré smerujú ku koncu. V dramatizácii sme sa upriamili aj na rozprávača, ktorý nás príbehom vedie. Okrem toho je v hre aj viacero malých príbehov postáv z vyššej aj nižšej spoločnosti. Snažili sme sa, aby každá postava mala svoj oblúk a nejaký význam,“ povedala o dramatizácii románu L. Mihálová.
Podľa jej slov nemali tvorcovia ambíciu posúvať dej do súčasnosti a „modernizovať“ ho. „Nevideli sme v tom význam. Prostredie Paríža v 19. storočí, plesy, kluby, ale aj život tých menej majetných kást, prostredie chudobného penziónu... to je predsa všetko veľmi zaujímavé aj literárne, aj dramaticky i výtvarne. Preto sme sa to rozhodli ponechať,“ vysvetlila L. Mihálová, podľa ktorej aj napriek tomu nesie príbeh veľmi aktuálny odkaz pre našu súčasnú spoločnosť. „V Otcovi Goriotovi vidno svet mladých ľudí, ktorí sú natoľko ambiciózni, že dokážu zabudnúť absolútne na všetko, na svoje city, či rodinné väzby a idú sebecky za svojim cieľom. To je pre nás také memento, ktoré z toho 19.storočia pretrváva až do dnešných čias,“ dodala.
V inscenácii sa predstavia: Ivan Vojtek, Eva Pavlíková, Martin Šalacha, Roman Poláčik, Martin Nahálka, Gabriela Dolná, Daniela Kuffelová, Marcel Ochránek, Martin Fratrič, Andrea Sabová, Anna Rakovská, Barbora Andrešičová, Lenka Barilíková, Juraj Ďuriš, Peter Ozslík, Branislav Matuščin, Marián Viskup, Lucia Viktória Kmeťová, Miloš Chrappa, Michaela Liptáková/Zuzana Guľvašová, Radoslav Konečný/Frederik Príslupský, Karol Filo, Ján Kováčik
Autor: Honoré de Balzac, Dramatizácia: Daniel Majling a Roman Polák, Dramaturgia: Lucia Mihálová, Hudba: Vladislav Šarišský, Scéna: Pavel Borák, Kostýmy: Peter Čanecký,
Réžia: Roman Polák
Premiéra inscenácie Otec Goriot sa bude konať 13. apríla vo Veľkej sále DAB.
Ďalšie informácie o hre nájdete TU
BALZACOV SVET
Život a dielo Honoré de Balzaca je pozoruhodnou reflexiou sveta nablýskaných salónov aj nebezpečných bedárskych uličiek, aké dokázal splodiť jedine Paríž v 19. storočí.
Francúzska buržoázna revolúcia (1789) znamená začiatok novej spoločenskej formácie – kapitalizmu. Ideály spojené s revolúciou (sloboda-rovnosť-bratstvo) boli naplnené len sčasti. Je to obdobie rozporov medzi ideálmi, v ktorých mene bola revolúcia vysnená a výsledkami, do ktorých v danej historickej situácii vyústila. Do života spoločnosti vstupuje dramatickým spôsobom nový faktor – peniaze. Balzacova spoločnosť je spoločnosťou uprostred revolúcií (1830, 1848). žije v ustavičnom kvase, je ringom krutých triednych zápasov, v ktorých víťazná buržoázia chce definitívne získať skutočnú moc v štáte.
„Reštaurácia“ moci Bourbonovcov v rokoch 1815-1830 mohla túto tendenciu len pribrzdiť, nie však zastaviť. Po revolúcii v roku 1830 a po nastolení konštitučnej monarchie Ľudovíta Filipa, „kráľa bankárov“, aristokracia definitívne ustupuje z vedúcich pozícií v štáte nielen ekonomicky, ale aj politicky. K moci sa dostáva „finančná aristokracia“, a od tej chvíle už nič nestojí v ceste „dobyvačnému meštiakovi“, ktorého heslom je „Enrichissez-vous!“ (Obohacujte sa).
Honoré de Balzac sa narodil roku 1799 v Tours, kde bol jeho otec správcom starobinca. Ako pisár u advokáta zahájil štúdium práva, chodil na prednášky na Sorbonnu a nadchol sa aj pre filozofiu. Jeho prvým literárnym pokusom bola nepodarená veršovaná tragédiiaCromwell (1821).
Ani po štyroch rokoch úporného snaženia neprichádzal úspech a uznanie v literárnych kruhoch a tak sa Balzac pustil do podnikania. Spojil sa s jedným kníhkupcom a kúpil tlačiareň. Podnikanie však vyústilo do viac než stotisícového dlhu.
V roku 1829 sa Balzacovi konečne pošťastilo vypublikovať prvé úspešné dielo – Fyziológiu manželstva. Od toho času vznikajú neuveriteľnou rýchlosťou ďalšie diela. Popri tvorivej práci stihol navštevovať salóny, cestovať a nachádzať stovky „neomylných“ spôsobov, ako zbohatnúť. Založil si odlieváreň typografických znakov, ktorou sa tiež značne zadĺžil, alebo sa vybral na Sardíniu s úmyslom získať strieborné bane.
Balzac vo svojich dielach vytvoril vlastný svet, v ktorom jednotlivé postavy prechádzajú z jedného diela do druhého. Aj v Otcovi Goriotovi sa objavujú postavy, ktoré boli Balzacovým čitateľom už dobre známe. Toto prechádzanie postáv z jedného románu do druhého umožnilo výstavbu cyklického diela, ktoré zachycuje najrôznejšie ľudské typy, povolania a prostredia. Balzac rozmýšľal nad vytvorením jedného organizovaného celku, ktorý by bol kópiou celej spoločnosti.
Tak vznikla Ľudská komédia – cyklus obsahujúci 92 románov, ktoré sú rozdelené na: Štúdie mravov (ktorých súčasťou je aj Otec Goriot), Štúdie filozofické, Štúdie analytické. V marci 1850 sa bohatý a slávny Balzac môže konečne oženiť so svojou dlhoročnou ctiteľkou, poľskou šľachtičnou pani Hanskou. Tri mesiace po sobáši zomrel vo veku 51 rokov (19. 8.1850). Balzac žil tak intenzívne vo svete, ktorý sám vytvoril, že údajne na smrteľnej posteli volal Horáce Bianchona, veľkého lekára z Ľudskej komédie.