Dramaturgická rada festivalu Nová dráma/New Drama 2017 (v zložení Martina Ulmanová, Elena Knopová a Milo Juráni) uzavrela výber inscenácií do súťažného programu. Rada vyberá každoročne z približne päťdesiatky inscenácií súčasných dramatických textov v profesionálnych divadlách na Slovensku. Kritéria festivalu určujú, že do výberu spadajú inscenácie, ktoré mali premiéru v období od 1. februára 2016 do 31. januára 2017 a text, z ktorého vychádzajú, nesmie byť starší ako dvadsať rokov.
Inscenácie nominované do hlavného programu 13. ročníka festivalu Nová dráma/New Drama:
- Falk Richter: Boh je DJ
(réžia: Šimon Ferstl)
Divadlo Petra Mankoveckého, Bratislava
Virtuálne siete sú kolbišťom rôznych foriem alternatívneho bytia. Jednou z možností je aj predávanie vlastného života. Všetci blogujúci youtuberi asi už teraz chystajú riadny internetový „hejt“, ale dvojica hrdinov (On a Ona) z inscenácie naozaj ide do extrému. Stávame sa súčasťou ich internetovej šou.
- Michaela Zakuťanská: Deň, keď zomrel Gott
(réžia: Júlia Rázusová)
Prešovské národné divadlo, Prešov
Tam, kde padajú modly generácie rodičov, sa oni usilujú o vlastný alternatívny výklad desatora, podľa ktorého je každý bohom sebe samému. Karla, Roman, Iza a Dávid chcú lepšie prežívať svoje city, zdravšie jesť, chodiť na krasokorčuľovanie, ponoriť sa do východnej múdrosti, stať sa pravými mužmi a dokonalými matkami. Čo nastane, keď zábavu povýšia na zmysel života? Kto dnes v noci bude kráčať vo vyšliapaných stopách a kto urobí prvý vlastný krok?
- Laco Kerata: Dobro
(réžia: Svetozár Sprušanský)
Divadlo Andreja Bagara, Nitra
Pôvodná hra slovenského kultového dramatika a prozaika, herca a režiséra, zakladateľa legendárneho alternatívneho divadla STOKA, Laca Keratu, je vtipná, provokatívna, politicky nekorektná, obrazne rozviata, poeticky strelená aj drsne konkrétna. Autentická v zachytení životného pocitu súčasného obyvateľa Slovenska aj Európy.
- Roland Schimmelpfennig: Ídomeneus
(réžia: Eduard Kudláč)
Mestské divadlo Žilina
Jeden z najuvádzanejších súčasných nemeckých dramatikov Roland Schimmelpfennig oživuje antický mýtus o krétskom kráľovi Ídomeneovi, ktorý sa po desiatich rokoch vojny víťazne vracia domov z vyplienenej Tróje. V hre invenčne a súčasným jazykom rozohráva rôzne variácie tradovaného mýtu.
- Andrej Kalinka: Krása a hnus (Nezastupiteľnosť nepomenovateľného)
(réžia: Andrej Kalinka)
Med a prach, Bratislava
Scénické dielo s podtitulom „Nezastupiteľnosť nepomenovateľného“ sa pohybuje na hranici medzi inštaláciou, performanciou a inštalovaným koncertom. Pri jeho uvádzaní sa v každom meste vyhľadávajú osobité priestory, ktoré dotvárajú celkový kontext diela – zrekonštruované i dlhodobo nerekonštruované historické objekty, industriálne budovy, múzeá, galérie.
- Tomáš Procházka: Ľudia.Levy.Orly.Jarabice. / scény zo života umeleckého podľa APČ
(réžia: Tomáš Procházka)
Variácia na jeden z najkrajších a najčastejšie inscenovaných textov ruského klasika Antona Pavloviča Čechova prináša nemilosrdný a neprikrášlený portrét jednej stratenej generácie narodenej do sveta, ktorý o ňu nestojí.
- Peter Lomnický: Podvolenie
(réžia: Marián Amsler)
Divadlo Aréna, Bratislava
Dramatizácia posledného románu súčasného francúzskeho autora Michela Houellebecqa z roku 2015 vznikla na objednávku Divadla Aréna. Je to príbeh Françoisa, profesora dejín literatúry na prestížnej francúzskej univerzite, ktorý prežíva krízu stredného veku. Nedokáže si nájsť vzťah, nič ho nezaujíma, v nič neverí. Je osobnostnou metaforou dnešného európskeho človeka, ktorý sa zmieta v prebytku slobody, voľnosti a mieru.
- Peter Lomnický: Strach
(réžia: David Jařab)
Činohra Slovenského národného divadla, Bratislava
Pôvodná slovenská hra Petra Lomnického, ktorej hlavnou témou sú strach či paranoja ako základné dominanty životného pocitu dnešného človeka a konšpiračné teórie ako úsilie o istý spôsob ich racionalizácie. Čo majú spoločné autonehoda pri Bratislave, zaseknutý výťah v nákupnom centre Eurovea, v ktorom uviazli štyria ľudia a rozvodnený Dunaj? Je to náhoda, sprisahanie alebo Boží trest?
- Svetlana Alexijevič – Iveta Horváthová: Vojna nemá ženskú tvár
(réžia: Marián Pecko)
Slovenské komorné divadlo, Martin
Kniha Svetlany Alexijevič prináša necenzurovanú oral history – autentické výpovede žien, ktoré sa aktívne zapojili do bojov počas druhej svetovej vojny. Autorka, bieloruská spisovateľka, nositeľka Nobelovej ceny za literatúru za rok 2015, viedla dlhé rozhovory s mnohými ženami, ktoré vo vojne bojovali, nezaujímalo ju však, koľko ľudí zabili, ale čo pri tom cítili.