Divadlo Andreja Bagara v Nitre pripravuje inscenáciu Drotár

Divadlo Andreja Bagara v Nitre pripravuje inscenáciu Drotár

1. 4. 2019

Divadlo Andreja Bagara (DAB) v Nitre začalo s prípravou inscenácie Drotár. Slovenskú klasiku z pera Jána Palárika režíruje Lukáš Brutovský. Premiéru hry uvedie DAB vo svojej veľkej sále 24. mája 2019. V inscenácii sa predstavia: Marián Viskup, Ivan B. Vojtek, Andrej Remeník, Barbora Andrešičová, Nikolette Dékány, Tomáš Turek, Peter Oszlík, Martin Fratrič, Braňo Matuščin, Juraj Ďuriš.

Dej veselohry Drotár sa odohráva v Budapešti, kde sa v rodine továrnika Rozumného náhodne stretávajú slovenský drotár, jeho pomaďarčený brat, poľský šľachtic, nemecký Žid a český žandár. Každý s iným záujmom. Okrem vášnivých a v súčasnosti veľmi aktuálnych národnostných a sociálnych sporov, rozporov a konfliktov vytvára autor veľký priestor aj pre ľúbostné vášne vydajachtivých mladých slečien a pletky slobodných mládencov.

Ján Palárik napísal Drotára v roku 1860 s cieľom kritizovať odrodilstvo a oslavovať prostého človeka z ľudu, drotára, ktorá je symbolom čistej slovenskej dobrej nátury. Podľa tvorcov inscenácie však dnes vyznieva celkom inak. „Vyznieva až naopak, ako hra o nacionálnom šovinizme príslušníkov krajín V4 a práve tým sa nám zdala byť dosť aktuálna a zaujímavá. Dokonca aj u postáv je badať istú antisemitskú líniu, čo v tom veselohernom žánre vyznieva až groteskne. To čo nás na Palárikovi zaujalo, bolo to, že sa tá inscenácia dá čítať súčasnou optikou, takže vyznieva inak ako autor pôvodne zamýšľal a z tej obhajoby symbolu pozitívnych národných vlastností, sa stáva kritika do vlastných radov,“ povedal o hre jej režisér Lukáš Brutovský.

Tvorcovia inscenácie podľa jeho slov však nechcú prenášať Palárika do súčasnej doby. „Tá hra je skonštruovaná tak, že to nemá zmysel, interpretačne by nám to nič neprinieslo. Ide skôr o pokus o čisté divadelné zmocnenie sa tej témy bez nejakých realistických prvkov,“ uviedol L. Brutovský. Tejto snahe je podriadená aj scénografia, ktorá bude bez výrazných dekorácií, v podobe šikminy, na ktorej budú herci hrať. „Myslím, že to je jeden z charakteristických rukopisov režiséra Brutovského, ktorý je známy veľmi skromnými scénickými riešeniami, nakoľko sa sústreďuje hlavne na hercov a slovo. Takže jeho divadlo nie je scénicky opulentné. Aj teraz sa rozhodol zamerať hlavne na hereckú akciu a tým pádom to scénické riešenie je pomerne jednoduché,“ skonštatoval dramaturg Miro Dacho.

Kostýmy budú inšpirované dobovými odevmi z 19. storočia s využitím modrotlače. „Nie je to teda o tom, že by sme hru posúvali do súčasnosti. Palárikov Drotár zostane aj v našom prevedení klasikou, ktorá je ale inscenovaná v 21. storočí,“ vysvetlil M. Dacho. „Verím, že sa nám podarí zachytiť to bohatstvo a širokospektrálnosť kultúr, ktorá sa v tejto hre objavuje a ktorá sa rieši aj v súčasnom svete. Možno tie odkazy na to, čo treba robiť, aby sme boli partnermi a nie nepriateľmi budú rezonovať aj dnes. V DAB už boli uvedené viaceré inscenácie slovenskej klasiky a vždy sa stretli so záujmom u všetkých vekových kategórií, takže klasika má určite stále svoje čaro. Napísali ju ľudia v dobe aká bola a písali to v našich spoločenských a historických kontextoch a nám to je stále blízke. Občas je preto potrebné sa k tej našej klasike vrátiť,“ myslí si predstaviteľ Drotára Marián Viskup.

                 

  

  

POVEDALI O HRE:

Režisér Lukáš Brutovský:

  • „Hra, ktorá bola napísaná 1860 s cieľom kritizovať odrodilstvo a oslavovať prostého človeka z ľudu, drotára, ktorá je symbolom čistej slovenskej dobrej nátury. Z dnešného uhlu vyznieva inak, až naopak, ako hra o až takom nacionálnom šovinizme príslušníkov krajín V4, čím sa nám zdala byť dosť aktuálna a zaujímavá. Dokonca je tam aj u postáv badať aj antisemitskú líniu, čo v tom veselohernom žánre vyznieva až groteskne. To čo nás na tom Palárikovi zaujalo bolo to, že či sa tá inscenácia dá čítať súčasnou optikou takže vyznieva inak ako autor pôvodne zamýšľal, takže z tej obhajoby symbolu pozitívnych národných vlastností, sa stáva kritika do vlastných radov.“
  • „Tá hra je skonštruovaná tak, že nemá zmysel prenášať ju do nejakej súčasnej doby, neviem, čo by nám to prinieslo interpretačne. Ide skôr o pokus o čisté divadelné zmocnenie sa tej témy bez nejakých realistických prvkov. My budeme mať aj scénu bez nejakej realistickej dekorácie. Kostým sú dobové, ale mierne štylizované v tom zmysle, že sa pracuje  s motívom modrotlače a s farbami tých jednotlivých národností, ktoré sa tam objavujú, takže je to istý výtvarný posun, ale vychádzajúci z kostýmov druhej polovice 19. storočia.“
  • „Okrem plochy a titulkovacieho zariadenie nebude na scéne prakticky nič. Bude to taká veľké drevená krivá šikmina, ktorá bude obsahovať nejaký ľudový prvok, ale zároveň je to plocha, po ktorej sa pomerne ťažko chodí, čiže môže prinášať rôzne situácie pre hercov, bude na točni a budeme s ňou pracovať. Malo by to byť predstavenie postavené hlavne na hercoch.“
  • „My by sme sa radi od veselohry posunuli k takej drsnejšej groteske, ale mediálnosť toho žánru by mala byť dodržaná, pretože je to jeden z pilierov hry a meniť to nemá zmysel. Ide nám skôr o posunutie tematických ťažísk, ale chceli by sme zachovať ten základný komediálny žáner. Súčasťou nášho zámeru je pozrieť sa na tie postavy kritickým okom. Človek sa na ne môže pozerať ako na takých príjemných bláznov, ale aj ako na takých až rabiátnych zhovädilých idiotov a medzi tým sa dá nejako pohybovať.“

Dramaturg Miro Dacho:

  • „Námet prišiel od pána režiséra Lukáša Brutovského, s tým, že my sme o tej hre uvažovali v minulosti aj v súvislosti s inými divadlami a keď v DAB vznikla sezóna Muži bez hraníc, tak sme sa k nej vrátili. Ten najvýraznejší zásah, okrem škrtov a jazykovej úpravy spočíva v tom, že sme využili multikultúrnosť tej hry, kde sa hovorí viacerými jazykmi a niektoré slovenské časti sme preložili do tých jazykov, ktoré tam už Palárik mal, my sme len zvýraznili tú  cudzojazyčnosť. Pán režisér ovláda nemecký jazyk, cez internet sme si kúpili maďarský preklad Palárikovej hry, s Poľštinou nám pomohla kolegyňa, režisérka z Poľska, ktorá tu študovala a češtinu sme upravovať nemuseli.“
  • „Myslím, že to je jeden z charakteristických rukopisov režiséra Brutovského, ktorý je známy veľmi skromnými scénickými riešeniami, nakoľko sa sústreďuje hlavne na hercov a slovo. Takže jeho divadlo nie je scénicky opulentné. Aj teraz sa rozhodol zamerať hlavne na hereckú akciu a tým pádom to scénické riešenie je pomerne jednoduché. Kostýmy navrhuje Diana Strauszová, ktorá už s DAB spolupracovala. Kostýmy sa viacmenej inšpirujú dobovými oblekmi 19. storočia, s tým, že pracuje s modrotlačou, ale nie je to o tom, že by sme to nejako presúvali do súčasnosti. Takže je to klasika, ale inscenovaná v 21. storočí.“
  • „Je to kontakt so slovenskou klasikou, ktorá býva aj v iných divadlách napospol úspešná a takou bola ja sezóna nazvaná Rodinné striebro, ktorú pred časom pripravilo DAB. Ukazuje sa teda, že klasické tituly úspešné a divácky zaujímavé. Je to radostné a my môžeme sledovať ako dokáže bezmála 160-ročná klasika prehovárať k súčasnému divákovi a vidíme, že to nemusí byť skanzen, nemusí to byť múzeum, ale môže z toho vzniknúť aj súčasné divadlo. Pre nás je zaujímavý aj taký politicko-spoločenský aspekt,  ktorý preberáme od Palárika a posúvame ho smerom k dnešku. Je tam mnohojazyčnosť, sú tam zástupcovia tých národností, ktoré symbolizujú krajiny súčasnej  V4, je tam postava Žida, sú tam isté prvky antisemitizmu . To je myslím aktuálne, ako sme to napokon zachytili aj v prezidentskej kampani, že ten antisemitizmus je na vzostupe a že sa hojne začína využívať ako nástroj politického zápasu.“
  • „Je to dobre napísaná komédia, ktorá hovorí aj o vzťahoch, aj o mladých ľuďoch, aj o zamilovaní, aj vzťahoch s rodičmi, takže nie je dôvod, prečo by si tam niečo nenašiel aj mladý človek.

Herec DAB v Nitre, presdstaviteľ Drotára Marián Viskup:

  • Ešte sa s hrou oboznamujeme. Hlavnou postavou, ktorú stvárňujem drotár, ktorý chodí po svete. Odohráva sa to v Budapešti, kde sa stretáva až s takým spoločenským kastovaním, hľadá brata, ktorého napokon nájde, zaľúbi sa... Takže je to taký komplexný príbeh mladého muža, ktorý je v cudzom svete a uvidíme čo nám z toho napokon vyjde. Mne sa ten text zdal byť pomerne jednoduchý až banálny, takže s tým som tak trochu bojoval, a premýšľal som nad tým, že čo chceme vlastne povedať. Ale to už nechám aj na tvorivý tím a verím, že to bude fajn.“
  • „Možno to bohatstvo a širokospektrálnosť kultúr, čo sa rieši aj v súčasnosti vo svete, tak to možno bude rezonovať aj dnes. Tie odkazy súčasnosti, že čo robiť, aby sme neboli súperi, alebo nepriatelia, to by mohlo fungovať.“
  • „Mali sme už v DAB inscenácie, ktoré boli klasikami a boli úspešné a mali čo povedať aj dnešnému divákovi. Mali sme tu napríklad Statky-zmätky, ktoré zarezonovali aj u mladých divákov, bavili sa na tom a zobrali si z toho veľa. Takže tá klasika má určite stále svoje čaro. Napísali to ľudia v dobe aká bola a písali to v našich spoločenských a historických kontextoch. Takže si myslím, že nám to je stále blízke, pretože, ani ten Palárik, nie je až taká ďaleká história a občas je potrebné sa k tej našej klasike vrátiť.“

Späť

Zriaďovateľ

Hlavní partneri

Rýchly kontakt

+421 37 772 15 77-9

Divadlo Andreja Bagara v Nitre
Svätoplukovo námestie 4
950 53 Nitra

Spojte sa s nami